Zemanová: Heger odovzdal vládu Kollárovi na tácke. A ten sa v riadení parlamentu naučil chodiť

V parlamente vediete poslanecký klub SaS. Je skutočne pozícia Borisa Kollára ako šéfa parlamentu momentálne veľmi silná?

Nebolo to tak, ale už dlhodobejšie poukazujem na skutočnosť, že Eduard Heger odovzdal vládu Borisovi Kollárovi. Odovzdal mu ju na tácke a on sa v tom už naučil chodiť. Riadi a organizuje veci tak, aby to vyhovovalo jemu a jeho politickej strane.

Čo to znamená? Znamená to predkladanie zákonov, ktoré vyhovujú im?

Je to veľmi komplikované a aj preto sa to možno v médiách málo otvára a ťažko sa to vysvetľuje, lebo je to pre ľudí nezrozumiteľné. Faktom je, že Boris Kollár je druhý najvyšší ústavný činiteľ a vláda podlieha parlamentu. Myslím si, že si uvedomil, že moc má v rukách on a ako bude organizovať schôdzu, tak  dokáže presadzovať svoje veci. Našiel si kamarátov v každej skupinke a preto, ak mu niečo neprejde cez vládu, tak si tie záležitosti v parlamente vie organizovať tak, aby mu to vyhovovalo.

Naznačujete, že je aktívny aj medzi poslancami, že hľadá spriaznené duše, ktoré podporia zákony, o ktoré má on záujem?

Nielen podporia, ale aj predložia. On sa ani netají tomu, že rokuje s každým. Bolo by fajn, ak by to robil naozaj ako predseda Národnej rady, ktorý má organizovať v prvom rade schôdzu. Ale na druhej strane je predsedom aj preto, že bol súčasťou koalície a bola to dohoda v koalícii.

Môžeme Borisa Kollára označiť za šedú eminenciu v pozadí parlamentu, ktorý nielen získava hlasy v prospech zákonov, ale možno získava aj poslancov, aby predkladali zákony, ktoré nejdú riadnym legislatívnym procesom. Nie je to pre krajinu obrovský problém, ak sa niečo takéto deje?

Je šedá eminencia a netají sa tým, že to tak je. Naučil s v tom chodiť a nehanbí sa za to. On to povie: taký som, takto to budem robiť. On si dovolí predkladať zákony aj cez svojich poslancov, bez ohľadu na to, ako sa dohodol so svojimi koaličnými partnermi.

Hlavne v súvislosti s právnym štátom nepozná kamaráta ani brata. Taktiku predkladania návrhov zákonov cez nezaradených poslancov má OĽaNO. Čo neprešlo cez koaličnú radu, kde sa aspoň snažili nejakým spôsobom dodržiavať pravidlá, predložili  cez nezaradených poslancov a potom sa tvárili, že niečo také nemôžu ovplyvniť. Ale to isté robí aj Boris Kollár cez skupinu Tarabovcov.

Je to niečo, čo je pre Slovensko zásadným problémom?

Rokovací poriadok jednoznačne hovorí, že poslanec má právo predložiť, obrazne povedané, hocijaký legislatívny zámer, ktorý má paragrafovú formu, ale obsahovo môže navrhnúť úpravu zákona podľa seba. Vtedy je hlasovanie v parlamente o tom, koľko ľudí sa nájde. Keď sa nájde 76 poslancov, tak môže prejsť naozaj veľmi vážny aj zlý zákon, ale aj s 39 poslancami pri uznášaniaschopnosti, môže dôjsť k zásadným zmenám.

Myslím ti, že sa na to aj spoliehajú. Taktikou sa vyťahujú kartičky, znižuje sa kvórum. Je nemysliteľné, koľko krát bola snaha ovplyvniť a upraviť kódexy, ktoré formujú právny štát. Kódexové zákony by mal predkladať minister spravodlivosti ako vládny návrh cez širokú spoločenskú zhodu a nie robiť zásadné zmeny cez poslanecké návrhy, pretože niekto má istým spôsobom niečo na rováši a chce si pripraviť pôdu, aby nebol prísne trestaný.

Akú úlohu v tomto hrá napríklad Boris Kollár? Ako to môže ovplyvniť?

Predseda parlamentu má isté procedurálne možnosti, kde môže zorganizovať poradie hlasovania. Napríklad vtedy, keď vie, že bude menej poslancov, aby sa znižovalo kvórum. Tieto taktiky má v rukách a patrične ich využíva.

To, čo sa deje v parlamente môžeme nazvať ako kšeftárstvo?