Protieurópske nálady, ktoré sa v spoločnosti objavujú aj v súvislosti s protiruskými sankciami, sú podľa europoslanca a člena predsedníctva strany Progresívne Slovensko Michala Wiezika často spojené s nepochopením kontextu alebo s nedôsledným poznaním okolností.
„Veľmi často sú dôsledkom hybridnej vojny, ktorej sme sa stali obeťou. Na sociálnych sieťach vidíme, že sú vyvíjané tlaky na rôzne vrstvy obyvateľstva, či už vekové alebo vzdelanostné, ktorým do veľkej miery podliehajú. A výsledkom je euroskepticizmus,“ povedal v diskusnej relácii Karty na stôl týždenníka Plus 7 dní.
Euroskepticizmus v istej miere je vítaný
Istá dávka euroskepticizmu je podľa neho na mieste, keďže práve tá prispieva k budovaniu Európskej únie. „Stále sme v procese, stále sme po sedemdesiatich rokoch v nejakom stave, ktorý sa môže zlepšovať,“ dodal. Polemiku o tom, či je únia neefektívna alebo dokonca škodlivá, však rázne odmieta.
„Na začiatku tohto roku sme boli doslova závislí od dovozu ruského plynu a fosílnych palív. Máme konkrétne čísla, 40 percent plynu na našom trhu bolo z Ruska. V súčasnosti, šesť, sedem mesiacov po agresii je podiel ruského plynu dovážaného na naše územie osem až deväť percent,“ priblížil europoslanec s tým, že EÚ dokázala zásadne zredukovať túto závislosť a vytvoriť alternatívne dodávateľské vzťahy.
Otázkou však je, či tieto dodávateľské vzťahy dokážu plnohodnotne nahradiť predchádzajúce dodávky. M. Wiezik sa nedostatku plynu neobáva. Ďalšia vec je však jeho cena, ktorá , ako vraví, sa vyvíja globálne. „To nezávisí len od rozhodnutia Európskej únie, ale aj od všetkého ďalšieho a primárne od toho, čo sa deje v Rusku a na Ukrajine,“ podotkol.
Európska únia je voči Slovensku zhovievavá
Pri zohľadnení dôsledkov sankcií EÚ proti Rusku dostalo Slovensko podľa europoslanca v rámci vyjednávania veľké výnimky vo vzťahu k využívaniu ruského plynu. Slovensko podľa jeho názoru nedostatkom surovín netrpí, problémom je ich cena.
„A v tomto smere treba povedať, že EÚ hľadá spôsoby, ako znormalizovať cenu pre ľudí, pre spotrebiteľov, pre malé podniky a pre rodiny, ktoré sú najviac zasiahnuté. A bavíme sa na úrovni EÚ, povedal by som, že o silných ekonomických nástrojoch, akým je napríklad zastropovanie cien,“ konštatoval europoslanec.
Otázne však je, aká je férová cena pre Slovensko, a aká pre väčšie štáty, akými sú Nemecko či Francúzsko. Europoslanec argumentoval tým, že je ľahšie zazmluvniť 27 krajín v rámci Európskej únie, než by si jednotlivé štáty museli hľadať dodávateľov samostatne.
Pripomenul aj ďalšiu pomoc EÚ pre Slovensko. „Európska komisia nám nad rámec akýchkoľvek zvyklostí pravdepodobne umožní využiť nepoužité prostriedky zo štrukturálnych a kohéznych fondov na znižovanie nákladov,“ upozornil M. Wiezik. Podľa neho ide o bezprecedentný krok, keďže ich využitie je veľmi jasne viazané na infraštruktúru, technológie a rozvoj.
Neefektivitu v čerpaní eurofondov nám EÚ odpustí
Šťastie v nešťastí má Slovensko podľa europoslanca v tom, že eurofondy nečerpalo dostatočne efektívne, dokonca dochádza k problematickému čerpaniu niekoľkých miliárd eur. Tie by štát za normálnych okolností musel EÚ vrátiť.
„Teraz dostaneme generálny pardon, dalo by sa povedať, a tieto peniaze, ktoré sme nevedeli zakomponovať do zmysluplných projektov, budeme môcť využiť na pomoc firmám, ktorá je ale jednorazová, jednosmerná, dočasná a neprinesie ten efekt, ktorý by normálne projektové peniaze mali priniesť,“ uzavrel europoslanec.
V rozhovore priblížil europoslanec aj postoj Progresívneho Slovenska k vražde dvoch mladých ľudí v Bratislave aj to, v čom vidí dôvod tejto tragédie. Témou diskusie bola tiež vojna na Ukrajine, kde europoslanec prezradil, kedy by mohli prebehnúť mierové rokovania.
Ďalšie dôležité správy
