Dohoda s lekárskymi odborármi bude stáť pol miliardy

Ministerstvo zdravotníctva ustúpilo lekárskym odborárom vo viacerých oblastiach. Pre stiahnutie hromadných výpovedí pristúpilo na viaceré podmienky Lekárskeho odborového združenia (LOZ). Ministerstvo zdravotníctva však doteraz nevie, koľko peňazí bude potrebovať od rezortu financií na krytie vyrokovanej zmluvy s LOZom. „Definitívne čísla o finančnom dopade vyrokovanej zmluvy s lekárskymi odborármi zatiaľ nemáme. Analýzu máme rozpracovanú,“ uviedol pre Medicínu štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Michal Štofko.

Situácia s hromadnými výpoveďami lekárov sa vyostrila potom, ako vláda oznámila konsolidačné opatrenia v oblasti zdravotníctva. Vláda okrem iného mala pristúpiť k transformácii nemocníc na akciové spoločnosti či dočasne spomaliť platový automat lekárov. Vďaka týmto opatreniam chcelo ministerstvo zdravotníctva ušetriť 219 miliónov eur. Predbežné prepočty však poukazujú na to, že ak by sa konsolidačné opatrenia nedotkli oblasti zdravotníctva, vláda Roberta Fica by výrazne ušetrila.

Viac než pol miliardy

Podľa odborníka na zdravotníctvo investičnej skupiny Penta Martina Krchňavého bude stáť zmluva medzi lekárskymi odborármi a ministerstvom zdravotníctva štát zhruba 600 miliónov eur. Ide o objem peňazí, ktorý by dokázal pokryť napríklad celú všeobecnú ambulantnú starostlivosť. V roku 2024 na ňu vyčlenilo ministerstvo zdravotníctva v programovej vyhláške 465 miliónov eur. Či výdavky na spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky, ktorým mali zdravotné poisťovne poslať 504 miliónov eur.

Pritom už v prvých dňoch roka je zrejmé, že v zdravotníctve bude chýbať minimálne 345 miliónov eur. K tomu podľa odborníka je potrebné pripočítať očakávanú tohtoročnú stratu nemocníc vo výške 260 miliónov eur. Schválený rozpočet na rok 2025 tieto finančné potreby sektora nepokrýva. Bez zodpovedajúceho finančného krytia sa tak v dôsledku memoranda dostane celý zdravotnícky sektor do krízovej situácie, ktorú nebude možné finančne zvládnuť.

Vyrokované podmienky v rámci dohody s Lekárkym odborovým združením tak neprinesú žiadne výhody pre pacienta v podobe vyššej kvality, dostupnosti či efektivity. Svedčí o tom aj hodnotenie schváleného rozpočtu pre zdravotníctvo na rok 2025 analytikmi. „Budúci rok sa do tohto pridá asi ten najnáročnejší rozpočet, aký som kedy mal možnosť vidieť,“ zhodnotil schválený rozpočet zdravotnícky analytik Martin Smatana. „Keď sa pozrieme na porovnanie očakávanej skutočnosti tohto roka s rozpočtom na budúci rok z pohľadu výdavkov verejného zdravotného poistenia, tak je nárast sotva na úrovni očakávanej inflácie,“ uviedol analytik INESS Martin Vlachynský.

Mzdy lekárov budú drahšie

Vláda chcela pôvodne ušetriť na mzdách lekárov 219 miliónov eur. Táto úspora už je súčasťou štátneho rozpočtu na rok 2025, ktorý schválil parlament ešte v minulom roku. Keďže sa ministerstvo zdravotníctva s lekármi dohodlo, že sa ich platy vrátia na úroveň spred konsolidácie, štát neušetrí žiadne financie. Minister zdravotníctva Kamil Šaško síce počas rokovaní s lekárskymi odborármi v októbri informoval o tom, že sa mu podarilo vyrokovať dodatočných 100 miliónov eur na platy zdravotníkov, táto suma sa však do schváleného rozpočtu nepremietla.

Tým, že ministerstvo zdravotníctva vrátilo platový automat na pôvodnú výšku, vytvorilo nekrytý deficit na úrovni 219 miliónov eur.

Zastavenie strát nemocníc

Zmluva medzi LOZom a ministerstvom zdravotníctva obsahuje formuláciu, podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli, že úpravou programovej vyhlášky nedôjde k ďalšej tvorbe dlhu nemocníc.

Centrum pre klasifikačný systém DRG, ktorý patrí pod ministerstvo zdravotníctva uvádza, že nemocnice budú potrebovať v súčasnom roku 2,94 miliardy eur. „Schválený rozpočet však počíta iba s objemom 2,68 miliardy eur. Na to, aby ministerstvo zdravotníctva dokázalo splniť záväzok o predchádzaní strát nemocníc, bude v roku 2025 chýbať 260 miliónov eur,“ uviedol pre Medicínu odborníka na zdravotníctvo spoločnosti Penta Martin Krchňavý. Očakávaná strata nemocníc v roku 2025 sa tak pohybuje na úrovni 260 miliónov eur.

Kratšia pracovná doba

Lekárski odborári zároveň vyrokovali skrátenú pracovnú dobu. Tým lekárom, ktorí podali výpovede sa skráti pracovná doba o 2,5 hodiny týždenne. Takže namiesto 40 hodín týždenne by mali od januára odpracovať 37,5 hodiny. Zmena vychádza z dodatku, ktorý podpisovali lekári pri späťvzatí výpovedí.

Podľa podmienok dodatkov k pracovným zmluvám sa má totiž zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti doplniť o formuláciu, kedy sa nepretržité poskytovanie zdravotnej starostlivosti považuje za nepretržitú prevádzku. Podľa zákonníka práce je štandardnou pracovnou dobou pre jednozmennú prácu maximálne 40 hodín týždenne. V prípade dvojzmennej prevádzky je maximálna pracovná doba 38 hodín a 45 minút. V prípade trojzmennej prevádzky alebo nepretržitej prevádzky je maximálnou pracovnou dobou týždenne 37,5 hodiny.

Lekári majú v nemocniciach zväčša jednozmennú prevádzku, pričom pracujú nadčasy. Tí lekári, ktorí podali výpovede a podpísali dodatky k pracovným zmluvám, ktoré vyrokovalo LOZ, by mali mať pracovnú dobu 37,5 hodiny týždenne. Zároveň tak budú mať zaplatených o 2,5 hodiny týždenne viac nadčasov, celkovo desať hodín mesačne.

„Vstupujú do toho dôležité veľké faktory. Jedným z nich je, že takmer každá nemocnica má kolektívnu zmluvu, ktorá môže upravovať pracovnú dobu iným spôsobom. Niektoré nemocnice sa držia Zákonníka práce. V týchto by sa lekárom mala skrátiť pracovná doba o spomínaných 2,5 hodiny týždenne. Iné nemocnice majú už v súčasnosti podľa kolektívnych zmlúv určenú pracovnú dobu v rozsahu 37,5 hodiny. V niektorých z týchto zariadeniach sa lekárom má skrátiť pracovná doba na 35 hodín týždenne,“ uviedol M. Krchňavý s tým, že sú nemocnice, ako napríklad Fakultná nemocnica v Nitre, ktoré majú pre jednozmennú aj nepretržitú prevádzku stanovený rovnaký pracovný čas, teda 37,5 hodiny týždenne a zmena sa ich tak nijako nedotkne.

Z finančného hľadiska si táto zmena bude podľa M. Krchňavého vyžadovať o 20 až 45 miliónov eur ročne naviac.

Úspory v rozpočte

Schválený rozpočet počíta s nedefinovanou úsporou na úrovni 153 miliónov eur. Vláda však nešpecifikovala, kde presne má ministerstvo zdravotníctva financie usporiť. „Keďže definovanie a právna implementácia úsporných opatrení trvá niekoľko mesiacov, tak aj v najoptimistickejšom scenári sa podarí usporiť maximálne polovicu, teda 77 miliónov eur,“ uviedol M. Krchňavý.

Do pracovného času sa započíta odpočinok

Ďalšie opatrenia by mala vláda prijať po februári 2025. Dôležitou požiadavkou je zápočet odpočinku po práci do pracovného času. V súčasnosti, ak má lekár dennú zmenu od siedmej hodiny ráno do 15-tej hodiny a má poobednú a nočnú službu, strávi v práci 24 hodín. Nasledujúci deň má podľa Zákonníka práce povinný odpočinok, ktorý sa časti lekárov nezapočítava do pracovného času.

Lekárske odborové združenie však vyrokovalo, že po novom by sa všetkým lekárom mal započítať do pracovného času aj odpočinok po dennej zmene a nadčasoch.

Finančný dosah tejto zmeny závisí od toho, koľko služieb lekári odpracujú. V prípade, ak má lekár štyri takéto služby mesačne, celkovo mu nemocnica bude musieť zaplatiť 32 hodín mesačne naviac. „Keď vezmeme do úvahy, že skrátenie pracovnej doby zo 40 na spomínaných 37,5 hodiny týždenne má dopad do 45 miliónov eur ročne, v tomto prípade možno hovoriť o 140 miliónoch eur ročne,“ podotkol M. Krchňavý. Časť nemocníc však už povinný odpočinok lekárov započítava do pracovného času. Preto možno predpokladať, že zhruba polovica nemocníc na Slovensku bude musieť k tejto zmene pristúpiť. Reálny finančný dopad tejto zmeny sa preto môže podľa M. Krchňavého pohybovať na úrovni okolo 60 až 80 miliónov eur.

Ďalšou novinkou je voľno, ktoré majú lekári dostať v prípade, ak nemocnice nebudú dodržiavať personálne normatívy. Táto zmena je však podľa M. Krchňavého ťažko vyčísliteľná a bude závisieť od konkrétnej implementácie do legislatívy. „V prípade dôslednej kontroly a prísneho vynucovania môžeme počítať s finančným dopadom v jednotkách až desiatkach miliónov ročne,“ predpokladá M. Krchňavý. Celkový účet za zmluvu s odbormi sa tak tento rok môže vyšplhať až na 600 miliónov eur.