Podľa pripravovanej novely, ktorú chce presadiť vládna koalícia, by mal Ústavný súd SR napríklad stratiť právomoc rozhodovať o protiústavnosti ústavných zákonov, ktorú si podľa názoru niektorých expertov z praxe v minulosti privlastnil. Iní tvrdia, že obrať ho o takúto právomoc by mohlo znamenať zásah do fungovania demokratického štátu.
Ústavný právnik a vedúci Katedry teórie práva a ústavného práva na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity Marek Káčer sa danej zmeny neobáva, skôr ju vníma pozitívne. Anomália podľa neho nastala na začiatku minulého roka, kedy odchádzajúca väčšina sudcov ústavného súdu tesne pred uplynutím svojho funkčného obdobia zrušila sudcovské previerky, ktoré vtedajší parlament zaviedol práve v novele ústavy.
„Takto si Ústavný súd vytvoril precedens, podľa ktorého nie parlament, ale on má posledné slovo v otázke, čo môže byť súčasťou ústavy. Tým neúmerne vychýlil deľbu moci vo svoj prospech,“ hovorí M. Káčer pre TREND.
„Terajšia novela ústavy len napráva túto anomáliu a dáva veci do starých koľají,“ spresňuje. Teda nie ústavný súd, ale parlament má mať opäť posledné slovo. Zákonodarný zbor má podľa M. Káčera oveľa väčšiu legitimitu ako Ústavný súd, keďže je volený priamo a na kratšie funkčné obdobie a má niekoľkonásobne viac členov.
Prečo skrátené konanie?
Očakáva sa, že s návrhom ústavnej novely príde aj návrh na skrátené legislatívne konanie, odôvodnené situáciou pandémie. Podľa Vincenta Bujňáka z Katedry ústavného práva Univerzity Komenského v Bratislave však existuje vysoké riziko, že na to nebudú splnené zákonné podmienky.
„Pokiaľ totiž najneskôr od marca 2020 vláda vie o pandémii a jej dôsledkoch a vyhlasovala núdzový stav podľa daného ústavného zákona, bolo možné pripraviť a predložiť návrh jeho novelizácie do riadneho pripomienkového konania. Napríklad v mesiacoch jún, júl, august, september,“ pripomína.
Výhrady k tomu, prečo je nutné urobiť to práve skráteným konaním, navyše počas núdzového stavu, majú aj ďalší experti. Podľa Martina Píryho z Katedry finančného a správneho práva Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici napríklad Benátska komisia upozorňuje štáty, aby nemenili reštriktívne systém orgánov počas krízovej situácie.
Núdzový stav, väčšie obmedzenie práv a menej právomocí pre ústavný súd. Vláda ide meniť ústavu
„Táto téma je témou do dobrého počasia a obmedziť právomoc najvyššej forme kontroly ako výkonnej, tak aj zákonodarnej moci, je z môjho pohľadu počas krízovej situácie neprípustná,“ hovorí právnik.
Ako kritický bod vníma len už zmienené obmedzenie kompetencií Ústavného súdu, čo sa teoreticky môže premietnuť do kvality demokracie. „Špekulujem, ale napríklad hypoteticky zmenou legislatívy vo veci referenda,“ podotýka M. Píry. Ak by si povedzme vládna väčšina presadila hoci aj predĺženie volebného obdobia, bolo by to zásadne v rozpore s dohovormi o základných ľudských právach a slobodách.
Podľa M. Káčera spočíva najväčší nedostatok novely v tom, že vláda ju prijíma príliš rýchlo a navrhované zmeny neprešli dôkladnou oponentúrou ani verejnou diskusiou, ktorá sa sústredí najmä na boj proti pandémii. „Ústava sa má novelizovať pomaly a pri zohľadnení čo najväčšieho počtu pripomienok. To v tomto prípade nebolo dodržané,“ dodáva pre TREND.
Ako priblížiť Ústavný súd k občanom
Reformou prejdú i niektoré konania pred ústavným súdom, a podľa rezortu by mali zlepšiť prístup k spravodlivosti pre fyzické a právnické osoby. M. Píry to vníma pozitívne.
Aktuálnou výzvou počas pandémie je podľa neho otázka tzv. subsidiarity, teda, aby sa rozhodnutia štátu prijímali čo najbližšie k ľuďom. Na druhej strane, Ústavný súd SR však podľa neho nemožno považovať za odvolací súd, ani nie je univerzálnym adresátom sťažností ľudí.
Doteraz to fungovalo podľa M. Káčera tak, že k ústavnému súdu súkromné osoby mali prístup iba vtedy, ak nejaký úrad alebo súd porušil ich základné práva či slobody a oni sa nedomohli nápravy ani v rámci vyšších stupňov všeobecných súdov, teda na krajskom alebo najvyššom súde. Vtedy mohli podať sťažnosť na ústavný súd.
„Ak uspeli, ten rozhodnutie zrušil a mohol priznať spravodlivé zadosťučinenie. Všeobecné súdy, voči ktorým sa niekto sťažoval, v tom mohli byť nevinne, keďže postupovali podľa platných predpisov,“ konštatuje ústavný právnik M. Káčer. Pritom súkromné osoby nemohli napadnúť priamo ústavnosť všeobecne záväzných predpisov, pretože toto právo má len pätina poslancov, prezidentka či generálny prokurátor.
„Faktom zostáva, že už dnes existuje možnosť iniciovať konanie o súlade právnych predpisov všeobecným súdom. Napríklad nález Ústavného súdu ohľadom povinného očkovania bol prijatý na podklade návrhu Krajského súdu v Nitre, ktorý sa domnieval, že je to protiústavné,“ objasňuje V. Bujňák s tým, že napokon tomu nebolo vyhovené.
Rovnako, ak majú ľudia pocit, že sú porušované ich základné práva, môžu podať podnet verejnému ochrancovi práv a ten môže iniciovať konanie pred Ústavným súdom.
