Turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan sa opäť realizoval a upevňoval si moc v krajine. Niekoľko dní predtým, ako mala opozícia predstaviť protikandidáta do volieb, dal zatknúť svojho najväčšieho politického rivala. Okrem toho nariadil aj rozsiahle razie domovov oponentov a na štyri dni zakázal protesty.
Hlavným cieľom akcie bol Ekrem İmamoğlu – mimoriadne populárny starosta Istanbulu a líder opozičnej Republikánskej ľudovej strany (CHP). Turecké bezpečnostné zložky ho zadržali v rámci vyšetrovania, ktorého predmetom sú jeho údajné väzby na Stranu kurdských pracujúcich (PKK), ktorú Turecko, Spojené štáty americké aj Európska únia dlhodobo považujú za teroristickú organizáciu.
Opozícia tento krok označila za pokus o prevrat. „Stojíme proti tyranii, ale nenechám sa odradiť,“ povedal starosta vo videu zo zatýkania. Jeho zadržanie spôsobilo prepad tureckej meny aj finančných trhov.
Najhoršia porážka života
E. İmamoğlu šokoval R. Erdoğana a jeho vládnucu Stranu spravodlivosti a rozvoja (AKP), keď v roku 2024 v komunálnych voľbách obhájil funkciu istanbulského starostu. Mnohí politickí komentátori vtedy hovorili o najhoršej porážke, akú kedy turecký prezident zažil. Keďže v Istanbule vyrastal, bola preňho obzvlášť bolestivá. Okrem toho výrazne uškodila aj AKP. V meste totiž žije pätina z takmer 85-miliónového tureckého obyvateľstva. Do veľkej miery poháňa aj domácu ekonomiku vrátane turizmu a obchodu.
Mnohí odborníci predpovedali, že E. İmamoğlu by mohol zopakovať podobný vzostup k moci aj v prípade prezidentských volieb. Pre R. Erdoğana tak predstavuje obrovskú hrozbu. Súčasný prezident v roku 2023 obhájil mandát a vo funkcii ostáva už tretie obdobie. Podľa tureckej ústavy môže vládnuť iba do roku 2028. Erdoganovi kritici sa obávajú, že sa jej znenie pokúsi zmeniť, aby mohol v nadchádzajúcich voľbách kandidovať znova. Opozičná CHP sa 23. marca chystala oficiálne nominovať E. İmamoğlua ako svojho prezidentského kandidáta.
K jeho zatknutiu pritom došlo deň po tom, čo štátna Istanbulská univerzita zrušila starostovi vysokoškolský titul, čo by ho diskvalifikovalo z účasti v prezidentských voľbách. Podľa tureckej ústavy musí mať hlava štátu ukončené vysokoškolské vzdelanie, aby mohla zastávať úrad. E. İmamoğlu sa môže proti rozhodnutiu odvolať.
Budíček pre všetkých
Hodnota tureckej líry sa v posledných rokoch stabilizovala, a to vďaka úsporným opatreniam a zvyšovaniu úrokových sadzieb. Niekoľkých hodín po zatknutí E. İmamoğlua sa ale voči doláru prepadla o vyše 12 percent. Neskôr časť strát vyrovnala. Turecká centrálna banka údajne minula desať miliárd dolárov zo svojich devízových rezerv, aby menu podporila.
Prepad v ten deň zaznamenal aj najdôležitejší turecký akciový index, ktorý klesol o 8,7 percenta, čo je najviac za posledné štyri roky. Analytik Tomasz Wieladek z T. Rowe Price označil zásah proti E. İmamoğluovi za „budíček pre všetkých“. Podľa jeho vyjadrení pre Financial Times budú aktíva pravdepodobne naďalej klesať, pričom poukázal na obmedzené možnosti tureckej centrálnej banky pri obrane meny.
Niektorí analytici a investori sa obávajú domino efektu, ktorý môže pokles líry vyvolať v rámci menovej politiky. Mohol by totiž oddialiť alebo zastaviť cyklus znižovania úrokových sadzieb, keďže centrálna banka už niekoľko mesiacov zabezpečuje reálne zhodnocovanie meny. Keďže je Turecko populárnou dovolenkovou destináciou, prepad líry poteší aspoň zahraničných turistov, ktorých vyjdú pobyty lacnejšie.
Ďalšie dôležité správy
