Trumpovo pôsobenie v úrade prezidenta USA a tlak zo strany Ruska spustili najväčšiu reorganizáciu európskeho bezpečnostného prostredia od druhej svetovej vojny. Snaha európskych krajín o spoločné financovanie zbrojenia zároveň prispieva k posilneniu federálnych štruktúr Európskej únie.
Trumpova rétorika, ktorá nabáda Európu, aby sa postarala o svoju vlastnú bezpečnosť a poskytla Ukrajine záruky proti ruskej agresii, vytvára tlak na rýchle získanie finančných prostriedkov na vojenské investície. Európska komisia predstavila plán na získanie 150 miliárd eur prostredníctvom spoločného dlhu na nákup zbraní (tzv. vojnových dlhopisov). Táto suma prevyšuje celkový odhadovaný ruský vojenský rozpočet na rok 2025.
O iniciatíve budú rokovať lídri EÚ na summite v Bruseli. Zatiaľ sa neobjavil žiaden zásadný odpor, píše Politico. Krajiny, ktoré v minulosti namietali proti spoločnému zadlženiu, ako napríklad Holandsko, tentoraz nekladú prekážky. Rozhodujúcim faktorom je podpora Nemecka, ktoré prehodnotilo postoj k spoločnému financovaniu obranných výdavkov.
Na predaj budú vojnové dlhopisy. S najvyšším hodnotením a bez rizika. Pod značkou EÚ
Pre zástancov hlbšej európskej integrácie predstavuje tento krok dlho očakávaný „hamiltonovský moment“ – pomenovaný podľa Alexandra Hamiltona, prvého ministra financií USA, ktorý v roku 1790 pomohol zjednotiť americké štáty prostredníctvom konsolidácie ich dlhov do federálnych dlhopisov.
Európska únia už v minulosti vydala spoločné dlhopisy, najmä počas pandémie covidu-19, aby podporila ekonomiku. Dohoda o ich emisii bola výsledkom zdĺhavých, takmer päťmesačných rokovaní a vnímala sa ako jednorazové riešenie krízovej situácie.
Tentoraz je situácia iná – potreba zbrojenia predstavuje dlhodobú strategickú zmenu v smerovaní EÚ a spomínaná suma 150 miliárd eur bude pravdepodobne len prvým krokom. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová pri predstavovaní plánu zdôraznila, že európske vlády na novú „éru zbrojenia“ reagujú rozhodne a jednotne. Navrhovaná emisia spoločného dlhu umožní Európskej komisii požičiavať členským štátom financie na nákup zbraní, pričom krajiny budú musieť tieto prostriedky vrátiť Bruselu.
Výpredaj na Wall Street neveští nič dobré. Situáciu nezachraňuje ani taká istota ako dlhopisy
Zároveň dochádza k významnému politickému posunu v Nemecku, ktoré tradične presadzovalo prísnu fiškálnu disciplínu. Berlín teraz mení postoj k zadlženiu, aby mohol financovať modernizáciu svojej poddimenzovanej armády.
Podľa niektorých ekonómov by mohol byť tento krok rovnako významný ako Hamiltonove reformy, ktoré urýchlili transformáciu USA z voľnej konfederácie štátov na federálny útvar s centralizovanými výdavkami. „Ak sa teraz zrealizuje spoločné financovanie armád a vznikne mechanizmus spoločného dlhu, môžeme byť svedkami zrodu úplne novej Európskej únie,“ tvrdí senior analytik think-tanku Bruegel Guntram Wolff.
História ukazuje, že vojenské výdavky boli často hnacím motorom finančných inovácií. Vznik Bank of England v roku 1694 bol priamo spojený s potrebou financovania vojenských kampaní proti Francúzsku. Podobne Francúzsko založilo centrálnu banku v roku 1800 na financovanie napoleonských vojen.
- Hamiltonovský moment: Európa verzus USA
Odkaz na Alexandra Hamiltona súvisí s jeho úlohou pri založení Prvej banky Spojených štátov (1791), ktorá pomohla konsolidovať dlhy jednotlivých štátov, stabilizovať ekonomiku a vytvoriť národnú menu – to zásadne prispelo k budovaniu amerického štátu.
Európa nikdy nezažila podobný zakladajúci moment, ktorý by spojil jej finančný a menový systém tak, ako sa to podarilo A. Hamiltonovi v USA. Namiesto toho vznik Európskej centrálnej banky (ECB) a eura prebiehal pomaly a opatrne, pričom bol formovaný skôr ekonomickými a menovými výzvami než jedným zásadným krízovým impulzom. Európa postupovala krok za krokom – od mechanizmu výmenných kurzov až po zavedenie spoločnej meny.
Kľúčovým rozdielom je, že centrálna banka, ako napríklad Federálny rezervný systém v USA, potrebuje centrálne riadenú autoritu, teda štát, aby mohla vykonávať menovú politiku. Naproti tomu menová únia, akou je eurozóna, umožňuje viacerým suverénnym štátom dobrovoľne používať spoločnú menu bez toho, aby nutne vytvorili jednotnú fiškálnu alebo politickú štruktúru.
Ďalšie dôležité správy
