Teória zlatých oblúkov zlyhala. Ako sa postaviť k Rusku a Číne?

Po studenej vojne, keď sa globalizácia začala zrýchľovať, ekonóm Thomas Friedman poznamenal, že žiadne dve krajiny s franšízou McDonald's nikdy neviedli medzi sebou vojnu. To ho priviedlo k teórii, ktorú nazval Zlaté oblúky zamedzeniu konfliktu: keď krajina dosiahne určitú úroveň ekonomického rozvoja – úroveň, kde je stredná trieda dostatočne veľká na to, aby podporila McDonald's – jej ľudia stratia záujem bojovať vo vojnách. Podľa logiky môže kľúč k mieru spočívať v ekonomickom rozvoji a vzájomnej prepojenosti.

Netrvalo dlho a Rusko Friedmanovu teóriu vyvrátilo – najprv inváziou do Gruzínska v roku 2008 a znova inváziou na Ukrajinu v roku 2014. Teraz Rusko spustilo totálnu vojenskú kampaň zameranú na dobytie Ukrajiny a vrátenie krajiny „matke Rusku“. Ukázalo sa, že samotné ekonomické väzby na zachovanie mieru nestačia.

Mnohí v súčasnosti považujú prílišnú ekonomickú angažovanosť za pasívum. Koniec koncov, krajiny ako Nemecko a Taliansko, s ich veľkou závislosťou od ruskej energie, sú v skutočnosti rukojemníkmi militarizmu Kremľa. Prerušovanie obchodných vzťahov s Ruskom je na dennom poriadku. Rusko dokonca prestalo byť „krajinou McDonaldu“ - spoločnosť v marci oznámila, že zatvára všetkých 850 svojich franšíz v krajine.

Friedman nebol zďaleka prvý, kto naznačil, že ekonomické a obchodné vzťahy majú zmierujúci vplyv na medzinárodné vzťahy. Montesquieu tvrdil , že „prirodzeným účinkom obchodu je pripraviť nás na mier“. Thomas Paine zašiel ešte ďalej : „Ak by bolo obchodu dovolené konať v takom univerzálnom rozsahu, v akom je schopný, vykorenilo by to vojnu. V devätnástom storočí viedol britský politik a priemyselník Richard Cobden kampaň za voľný obchod s odôvodnením, že „bude mať tendenciu spájať ľudstvo v mierových putách“.

Prečo Rusko nezapadá do tohto vzoru? Odpoveď môže spočívať v jeho politickom vylúčení.