Szalay: Odmietam úvahy o posilnení úlohy štátu v zdravotníctve. Štát má riadiť, nie veslovať

S tieňovým ministrom zdravotníctva za SASKU Tomášom Szalayom sme sa rozprávali o tom, ktoré problémy v oblasti zdravotníctva považuje za najväčšie. Prezradil, čo by za priemerné funkčné obdobie ministra zdravotníctva, ktoré je zhruba 20 mesiacov, stihol urobiť, a aké má plány.

Ktoré problémy v zdravotníctve považujete za najväčšie?

Máme mnoho vážnych problémov. Pacienti majú problém dostať sa k lekárovi včas. Majú problém sa k nemu vôbec dostať. Na druhej strane, lekári sú mimoriadne preťažení. Okrem množstva pacientov, ktoré k nim chodí, sú zaťažení hromadou administratívnych povinností, ktoré sú mnohokrát nezmyselné a zbytočné.

Aké povinnosti máte na mysli?

Opakované vykazovanie tých istých dát do rôznych systémov a registrov. Napríklad vykazovanie dát do štatistického zisťovania v rámci Národného centra zdravotníckych informácií do ročenky slovenského zdravotníctva. Kvalita dát je na Slovensku taká, že na základe nich nie je možné vytvárať žiadne zdravotnícke politické závery, pretože ide o súčet absolútne nepresných čísel.

Prečo k tomu dochádza?

Lebo významná časť poskytovateľov si tie čísla doslova vymýšľa. Na Slovensku nemáme systém na kultiváciu dát. A tým, že sa zbierajú tie isté dáta paralelne rôznymi systémami, sa dozvieme veľa rôznych odpovedí na jednu konkrétnu otázku. Napríklad, koľko máme na Slovensku lekárov, zdravotných sestier, koľko máme postelí v nemocniciach. Triviálne otázky. Na tieto otázky by sme mali dostať presné číslo. No to konečné číslo závisí od toho, ako sa otázku opýtame a koho sa ju opýtame. A podľa toho, ako to kto meral a akú metodiku zvolil, môžeme dospieť k úplne odlišným výsledkom.

Pritom ide o dáta, ktoré by sme mali mať jasné.

Všetci tvorcovia zdravotnej politiky ju robia na základe dát, ktoré sú nepresné, nesprávne a chybné. A možno aj sú niektoré z nich správne, ale nevieme ktoré.

Čiže je možné v zdravotníctve o čomkoľvek pochybovať pre pochybné dáta?

Jednoznačne. Najjednoduchšia odpoveď na čokoľvek v oblasti zdravotníctva je, že dáta, s ktorými tvorcovia politík pracujú, nie sú pravdivé. Bohužiaľ sme na tom na Slovensku tak zle, že už ani dobrým dátam neveríme. Na druhej strane to, čo nemáme zmerané, nedokážeme efektívne riadiť. Pokiaľ niečo nezmeriame pred intervenciou a po intervencii, nevieme, či sme sa k cieľu priblížili alebo nie. Či kráčame vpred alebo prešľapujeme na mieste. Sú to také parciálne ukážky toho, že niečo nefunguje.

Čo je príčina spomenutých problémov?

To, že máme dlhé čakacie lehoty, že pacienti nadužívajú zdravotnú starostlivosť, že sa nevieme dostať k špecialistom alebo že sú preplnené čakárne v ambulanciách, je iba prejavom hlavného problému. No jadrom tohto problému je rola štátu v zdravotníctve.

Aká má byť?