Supervolebnému roku 2024 bude dominovať boj o Biely dom. Do neho smeruje opäť Donald Trump

Mala by to byť oslava demokracie. Viac ako dve miliardy ľudí v 70 krajinách sveta budú voliť svojich politických lídrov, pripomína Economist. V niektorých krajinách je už dopredu rozhodnuté, ako napríklad v Rusku alebo Bielorusku. Podobnú trajektóriu nabrali aj ďalšie veľké demokracie, ktoré sa stávajú čoraz menej liberálne. Príkladom je Bangladéš, Indonézia, ale aj India. K ich smerovaniu sa môžu pripojiť aj Spojené štáty, ak sa do Bieleho domu opäť dostane Donald Trump. Jedenásť mesiacov pred voľbami ide o najpravdepodobnejší scenár.

Demokracia je totiž iba tak silná, ako slobodné sú nezávislé inštitúcie. Bývalý americký prezident ich roky spochybňuje. Ak sa dostane k moci, jeho plánom je obmedziť fungovanie mnohých z nich a do štátnych úradov dosadiť lojálnych ľudí. Pre americkú liberálnu demokraciu by išlo o tvrdú ranu. Ďalšie rany by dostali spojenci závislí od americkej podpory, keďže protekcionistická politika D. Trumpa stojí na čoraz väčšom uzatváraní sa pred svetom. Následkom by bolo urýchlenie úpadku Spojených štátov ako globálneho politického a ekonomického hegemóna s potenciálom silných politických a ekonomických otrasov po celom svete.

Rozhodne menšina

Nastavenie amerického volebného systému znamená, že o prezidentských voľbách rozhodne menšina voličov. Napriek tomu, že väčšinu všetkých hlasov Američanov získa jeden z kandidátov, prezidentské voľby vyhrá ten, kto získa väčšinu delegovaných voliteľov zo všetkých štátov USA. Napríklad v roku 2016 Hillary Clintonová získala 48 percent celkových hlasov, D. Trump len 46 percent, no stal sa prezidentom, keďže získal 306 voliteľov oproti 232 voliteľov hlasujúcich za H. Clintonovú. Dôvodom je, že mnohé americké štáty s menšou populáciou majú väčší proporcionálny podiel na voliteľoch.  

Vo väčšine amerických štátov je už dopredu takmer isté, či vyhrá demokrat alebo republikán z dôvodu veľkej presily demokratických či republikánskych voličov. Ak nepríde k väčšiemu prekvapeniu, bude šesť „swingových“ štátov so zhruba 50 miliónmi voličov, ktoré rozhodnú o budúcom prezidentovi USA. Ide o Arizonu, Georgiu, Michigan, Nevadu, Pennsylvániu a Wisconsin. V prípade posledných volieb z roku 2020 stačilo, aby menej ako desatina percenta z nich, presnejšie 44-tisíc, volila D. Trumpa, a prezidentom by sa stal on a nie J. Biden.  

A tu leží veľký problémom pre súčasného prezidenta. V predvolebných prieskumoch vo všetkých „swingových“ štátoch prehráva, v priemere o štyri až päť percentuálnych bodov. Kľúčovým štátom je zvyčajne Michigan, kde J. Biden získal v roku 2020 podporu najmä medzi ženami. Tú však s príchodom inflácie stratil, keďže sú to ženy, ktoré zvyknú robiť rodinné nákupy. Nedávny prieskum Democracy Corps and PSG Consulting ukázal, že takmer dve tretiny opýtaných voličov považujú za najväčší súčasný problém v krajine infláciu. Ostatné problémy trápia menej ako tretinu respondentov.  

Súčasný pokles inflácie, pokiaľ sa ukáže ako udržateľný a bez následkov, zvyšuje demokratickému prezidentovi šancu na dobehnutie D. Trumpa. K optimizmu demokratov je však dlhá cesta. Pokiaľ sa splní mantra Fedu, že okrem poklesu inflácie príde aj k mäkkému pristátiu ekonomiky, situácia sa môže pre demokratov zlepšiť. Momentálne však J. Biden, stráca nielen podporu žien, ale prekvapujúco aj voličov tmavej pleti.

Kým súčasný prezident v roku 2020 v „swingových“ štátoch získal až 90 percent ich hlasov, teraz ich má iba 61 percent, ukázal prieskum Bloombergu. Bývalého prezidenta by pritom volila až štvrtina, dvakrát viac ako pred štyrmi rokmi. Paradoxne, podobný vývoj pozitívneho vnímania D. Trumpa sa deje aj u hispánskych voličov napriek tomu, že chce spustiť „najväčšiu deportáciu v histórii krajiny“. Dôvodom zmeny ich nálady je ekonomika. Väčšina Američanov totiž verí, že D. Trump dokáže riešiť ekonomické problémy lepšie ako J. Biden.

Demokrati však vsádzajú na J. Bidena aj napriek jeho schopnostiam a veku. Dôvod je jednoduchý – aktuálny prezident vždy od druhej svetovej vojny vyhral prezidentské voľby za podmienky, že do ekonomiky neprišla recesia.

Aj keď sa americkej ekonomike podľa oficiálnych čísiel HDP darí, šanca na recesiu v budúcom roku sa podľa ekonómov pohybuje na úrovni okolo 50 percent. Navyše, na sociálnych sieťach sa šíri pojem „tichá recesia“, ktorá naznačuje, že ekonomické problémy sa možno netýkajú priemerného Američana, ale skôr slabšie zarábajúceho Američana, ktorého inflácia zasiahla omnoho viac. Nejde len o voličov tmavej pleti a hispánskeho pôvodu, ale aj veľkého množstva mladých ľudí, čo sú všetko typickí voliči demokratov.

Boj o 14. dodatok

Aby sa šanca na recesiu minimalizovala, je pravdepodobné, že americká centrálna banka bude v budúcom roku radikálne znižovať úrokové sadzby. To podporí šance J. Bidena na znovuzvolenie, rovnako ako kroky ďalších inštitúcií. D. Trump čelí 91 obžalobám, vrátane snahy zvrátiť výsledky volieb z roku 2020, uchovávania utajovaných dokumentov či falšovania podnikateľských záznamov. Pre jeho kariéru je však najdôležitejšie obvinenie z možnej vzbury proti štátu, keď mohol svojich priaznivcov nabádať k útoku na Capitol z dôvodu „ukradnutých volieb“ v roku 2020.