Sú ekonomické ukazovatele schopné predpovedať čínsku inváziu na Taiwan?

Taiwan je dejiskom rivality medzi Čínou a Spojenými štátmi, a teda potenciálnym horúcim miestom pre ďalší vojenský konflikt. Strategická hodnota tohto malého ostrova je v tom, že sa na ňom nachádza viac ako polovica svetovej produkcie polovodičov, ktoré sa využívajú pri výrobe elektroniky. Odborníci sa strácajú v špekuláciách o tom, kedy Čína spustí inváziu na ostrov. Zatiaľ čo niektorí na základe spravodajských informácií USA naznačujú, že dátum anexie bude v roku 2027, iní sa domnievajú, že v súčasnej geopolitickej situácii by ku konfliktu mohlo dôjsť aj skôr.

Čínske prípravy na inváziu na Taiwan by bolo ťažké utajiť. Keďže ostrov od pevniny oddeľuje úžina, išlo by o stret námorných a vzdušných síl. V predchádzajúcich týždňoch satelitné snímky ukázali nahromadenie logistiky, zriaďovanie poľných nemocníc a zvyšujúci sa počet pracovnej sily a vojenského vybavenia pozdĺž hranice – niečo, čo predchádzalo ruskej invázii na Ukrajinu.

Pár týždňov je však príliš krátky čas na prípravu na vojnu. Lepším signálom by bolo nahromadenie strategických zásob potravín a surovín v Číne, z ktorých väčšina sa dováža. Keďže krajina skladuje všetky druhy komodít v rámci politiky zvyšovania sebestačnosti, pozornosť by sa mala venovať kumulatívnym zmenám, ktoré nesledujú historické trendy: veľké trvalé zvýšenie dodávok, náhle zmeny v dovoze alebo vývoze a nákupy, ktoré idú proti trhu.

Pohonné hmoty sú rozhodujúce v akomkoľvek ozbrojenom konflikte. Vojna na Ukrajine ukázala, že sankcie vo väčšej miere zasiahnu energetický sektor. Ale na rozdiel od Ruska je Čína od svojho ekonomického vzostupu silne závislá od iných krajín. Hoci sa Číne tento rok podarilo zvýšiť domácu produkciu ropy na takmer historické maximum a stať sa opäť piatym najväčším producentom ropy na svete, miestna produkcia pokrýva len necelých 30 percent celkovej spotreby ropy v krajine. Pri pohľade na colné údaje za jún dovoz ropy medziročne vyskočil o 45 percent na druhý najvyšší mesačný údaj v histórii.

Ak Čína skutočne plánuje útok v blízkej budúcnosti, jeho načasovanie nebolo nikdy lepšie. Vzhľadom na neisté makroekonomické prostredie je ťažké s istotou povedať, čo spôsobilo takýto skok importu ropy - či sa vopred pripravuje na vonkajšie nepredvídané situácie, alebo sa ich príčinou stane.

V menšej miere je Čína závislá od plynu. V prípade, že sa Peking bude cítiť ohrozený prerušením dodávok plynu, prejde na bohaté zásoby domáceho uhlia. V roku 2022 dosiahol počet povolení pre nové uhoľné elektrárne v Číne podľa mimovládnej organizácie Global Energy Monitor najvyššiu úroveň od roku 2015. Tento posun je v rozpore so sľubmi vlády o postupnom znižovaní spotreby uhlia od roku 2026 a len potvrdzuje, že energetická bezpečnosť je pre vládu prvoradá.

Zatiaľ čo vojenská technika si vyžaduje palivo, nákupy potravín sú nevyhnutné na udržanie fungovania armády. Čína však nakupuje agrokomodity už roky a podľa amerického ministerstva poľnohospodárstva ich od roku 2010 zvýšila na rekordné maximá. Tieto akumulácie vyvolávajú obavy o skutočné motívy konania vlády.

Čínska vláda by sa prinajmenšom v počiatočných fázach konfliktu uchýlila k využitiu svojich zásob na zabezpečenie potravín pre obyvateľstvo. Preto existuje množstvo otázok o tom, koľko potravín môže Čína skladovať, aké komodity možno skladovať a na ako dlho. Tieto otázky majú prevažne rétorický charakter, keďže prístup k informáciám je z dôvodu utajenia veľmi obmedzený. Čínska vláda však ubezpečuje, že jej zásoby pšenice a ryže sú dostatočne veľké na to, aby uživili obyvateľstvo na dva roky.