Spoločné zbrojenie má háčik. Kľúčová dohoda medzi Britmi a EÚ môže stroskotať na rybolove

Kľúčová obranná a bezpečnostná dohoda medzi Spojeným kráľovstvom a Európskou úniou sa môže rozpadnúť, ak britský premiér Keir Starmer neustúpi v otázke práv na rybolov. Švédska ministerka pre európske záležitosti Jessica Rosencrantzová upozornila, že v čase zvýšeného napätia v súvislosti s vojnou na Ukrajine je pre Európu nevyhnutné dosiahnuť rýchly pokrok v rokovaniach s Veľkou Britániou. Obe strany sa zameriavajú na summit v máji, kde by mohol byť aspoň rámcovo uzavretý kompromis.

V rozhovore pre Politico J. Rosencrantzová varovala, že členské štáty EÚ pravdepodobne nepodpíšu obrannú dohodu s Londýnom, pokiaľ nebude vyriešená aj otázka prístupu európskych rybárskych flotíl do britských vôd. Takáto dohoda by podľa nej mohla pomôcť pri „budovaní dôvery“ medzi oboma stranami.

„Aby bolo jasné, myslím si, že je skutočne dôležité, aby EÚ a Spojené kráľovstvo spolupracovali v oblasti obrany a bezpečnosti,“ uviedla švédska ministerka. „Samozrejme, existujú aj ďalšie citlivé otázky, ktoré sú pre mnohé členské štáty zásadné a musia byť vyriešené – rybolov je jednou z nich.“

Viacerí predstavitelia naznačili, že Francúzsko sa snaží získať výhodnejšie práva na lov rýb výmenou za užšie vzťahy s Britániou. Práva na rybolov boli kameňom úrazu už počas rokovaní o brexite a po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ ešte viac vyostrili vzťahy medzi Londýnom a Parížom. Najmä počas vlády Borisa Johnsona dochádzalo k častým sporom s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom.

Britskí predstavitelia dúfali, že Starmerova iniciatíva na „obnovenie“ vzťahov s EÚ prinesie rýchly pokrok aj v otázkach bezpečnosti a obrany. Spojené kráľovstvo je v Európe stále považované za vojenskú veľmoc a ako jadrová mocnosť zostáva atraktívnym partnerom. Britský premiér sa snaží zostaviť mnohonárodnú vojenskú koalíciu, ktorú označuje ako „koalíciu ochotných“. Jej cieľom by bolo zabezpečiť ukrajinské vzdušné priestory, prístavy a hranice po prípadnom mierovom urovnaní konfliktu.

Podľa Luigiho Scazzieriho z think-tanku Centre for European Reform nebude pre Spojené kráľovstvo jednoduché zapojiť sa do spoločných programov EÚ na obstarávanie obranných technológií a zvyšovanie vojenskej produkcie. Diskutované možnosti zahŕňajú úpravu pravidiel EÚ tak, aby britské firmy mohli ľahšie participovať. Ide o model „pay to play“, v ktorom by Veľká Británia financovala konkrétne projekty, alebo formálne pridruženie k obranným mechanizmom EÚ. To by sa mohlo opierať o podobný model, aký využíva Nórsko.

Zložitosť rokovaní posilňuje rozhodnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa obmedziť záväzky USA v oblasti európskej bezpečnosti. EÚ na to reaguje posilňovaním vlastného obranného priemyslu a plánuje vytvoriť úverový program v hodnote 150 miliárd eur na podporu zbrojenia členských štátov.

Bez formálnej obrannej dohody s Bruselom by Spojené kráľovstvo nemalo prístup k týmto fondom. Ak by dohoda bola uzavretá, európske vlády by mohli čerpať financie aj na nákup britských zbraní a vojenského vybavenia.

Na začiatok treba 70 miliárd eur na úpravu infraštruktúry

Európska infraštruktúra ešte nie je pripravená na rýchlu mobilitu vojenských jednotiek a techniky po celom kontinente. Komisár EÚ pre obranu Andrius Kubilius pre Euronews povedal, že je potrebných počiatočných 70 miliárd eur. Urýchlene treba upraviť železničné, cestné, námorné a letecké koridory, čo by uľahčilo rýchly presun jednotiek a vybavenia po celom bloku v prípade konfliktu.

Európska komisia už identifikovala 500 projektov – vrátane rozširovania prístavov a letísk, rozširovania tunelov a posilňovania železničných mostov – ktoré bude potrebné aktualizovať.

Ďalšie dôležité správy