Gerhard Schröder bol v rokoch 1998 až 2005 spolkovým kan­ce­lárom Nemecka. Okrem toho má prívlastky ako „Putinov muž“ či „Putinov trójsky kôň“. Príčina je jednoduchá – keby chcel svojimi rozhodnutiami prispieť k zvýšeniu energetickej závislosti Nemecka na Rusku, nekonal by inak.

Jedným z posledných Schröderových činov pred odchodom z úradu v roku 2005 bolo schválenie projektu plynovodu Nord Stream I. Necelý mesiac po odchode z postu už exkancelár hovoril o „európskom rozmere projektu“, zatiaľ čo členské štáty EÚ, Ukrajina a Spojené štáty americké celú myšlienku ostro kritizovali.

Viac než 1 200 kilometrov dlhý plynovod totiž obchádzal tranzitné krajiny a prevádzal zemný plyn podmorskou cestou priamo z Ruska do Nemecka. Vnímal sa preto ako ruská zbraň, ktorú by mohol Kremeľ využiť na posilňovanie svojho vplyvu na starom kontinente. Nečudo, že po tohtoročnej invázii na Ukrajinu dostala táto „rúra“ stopku.

Spoločné oslavy, výlety, pochvaly a dohodnuté pozície

Schröder nehovoril o kontroverznom plynovode len tak. Po ukončení svojej politickej kariéry sa totiž ujal funkcie v ruskej plynárenskej spoločnosti Nord Stream, pripomína Deutsche Welle. Navrhol mu to sám Putin. Oboch mužov spája dôverné priateľstvo. Navzájom sa navštevujú, pozývajú sa na oslavy sviatkov a nedajú na seba dopustiť.

Gernot Erler – nemecký odborník na Rusko – konštatuje, že „od Gerharda Schrödera nikdy nebudeme počuť žiadnu kritiku Putinových činov. A to práve pre ich dlhotrvajúce priateľstvo. Pre Schrödera to znamená, že bez ohľadu na to, aké sú fakty: stoja pri sebe za každú cenu“.

Toto nekritické priateľstvo potvrdzujú viaceré kroky. Napríklad po anexii čiernomorského prístavu Krym v roku 2014 oslavoval Schröder svoje 70. narodeniny v Petrohrade na pozvanie Nord Streamu. Oslávenec privítal Putina srdečným objatím a označil ho za mimoriadne spoľahlivého priateľa, s ktorým si vybudoval vzťah založený na vzájomnej dôvere. „Nazvite to priateľstvo,“ povedal Schröder novinárom.

V roku 2017 navrhla ruská vláda Schrödera za predsedu predstavenstva štátnej ropnej spoločnosti Rosnefť. Ten to prijal, hoci ropný gigant bol na sankčnom zozname Európskej únie za účasť na anexii Krymu. „Je to môj život a ja rozhodujem, čo s ním urobím, nie nemecká tlač,“ povedal Schröder vzdorovito na svoju obranu.

Iba Putin môže ukončiť vojnu, nemôžem stratiť jeho dôveru

Treba podotknúť, že Schröder nebol v tomto presvedčení ani zďaleka sám. Ide zrejme o pozostatok politiky spolupráce medzi povojnovým Nemeckom a Sovietskym zväzom, známej ako Ostpolitik.

Celá nemecká zahranično-politická elita sa od konca druhej svetovej vojny riadi tým, že konflikty treba riešiť diplomaciou a rusko-nemecké energetické partnerstvo by architektovi Európy umožnilo profitovať zo svojho hospodárstva. „Schröder je špičkou ľadovca,“ povedal Wolfgang Ischinger, bývalý veľvyslanec v Spojených štátoch a skúsený diplomat. „Ale pod ním je celý ľadovec.“

Po februárovej invázii sa však táto „špička ľadovca“ stala najvýraznejšou tvárou tohto spojenectva. Deje sa tak aj preto, že expolitik nevyjadruje žiadnu ľútosť a naďalej zarába milióny presadzovaním ruských energetických záujmov, píše The New York Times. Vo februári 2022 dosiahla závislosť Nemecka od ruského plynu úroveň 55 percent. To predstavuje zhruba 200 miliónov dolárov, ktoré dostane Rusko denne za energie. Exkancelár zarába zo svojej pozície údajne stovky tisíc dolárov ročne.

Či to stojí za to, je otázne. Úzke väzby s Putinom totiž z neho urobili vyvrheľa vo vlastnom štáte. Svojho čestného občianstva v Hannoveri sa vzdal skôr, ako mu ho jeho rodné mesto mohlo odobrať. Švajčiarske vydavateľstvo, v ktorom pôsobil ako poradca, ho vy­ho­dilo, futbalové kluby a futbalový zväz mu odobrali čestné ti­tuly, na webstránke svojej strany SPD ho škrtli zo zoznamu 34 „veľ­kých so­ciál­nych demokratov“.

Schröderovým presvedčením to neotriaslo. Aj po výzvach z celého politického spektra vrátane nemeckého kancelára Olafa Scholza odmietol odstúpiť z kresiel v predstavenstvách oboch ruských energetických spoločností. Argumentuje tým, že „ak by sa teraz dištancoval, stratil by dôveru jediného muža, ktorý môže ukončiť vojnu: pána Putina“.

Vyrokovanie mieru zlyhalo

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa