Ruský režim sa nezrúti okamžite, no účinky budú trvalé. Putinova kasa príde o 100 miliárd eur

Od pondelka, 5. decembra platí embargo na dovoz ruskej ropy po mori, na ktorom sa po dlhých rokovaniach dohodli krajiny Európskej únie.

Dôsledky tohto kroku pre ruskú ekonomiku nie sú viditeľné okamžite. Niektorí experti pochybujú o účinku a vplyve na štátnu pokladnicu Ruska. Povedie embargo a početné západné sankcie k tomu, aby zastavili Vladimíra Putina v jeho vojenskom ťažení? Aký vplyv bude mať na európske krajiny? Ako embargo zamáva s cenami ropy a na čo sa majú pripraviť Slováci na čerpacích staniciach?

Na tieto a ďalšie súvislosti s embargom a s odstrihovaním sa od ruských energií odpovedá v rozhovore pre TREND odborníčka na energetiku Diana Motúzová z energie-portal.sk.

Ako hodnotíte prijaté opatrenie zo strany EÚ na embargo dovozu ruskej ropy po mori od 5. decembra?

Na prijaté opatrenia sa dá pozerať prinajmenšom z troch perspektív – politickej, geostrategickej a ekonomickej. Z politického hľadiska sa ukázala sila Únie ako globálneho hráča, ktorý dokáže prijať rázne rozhodnutia. A hoci v tejto otázke nebola úplne jednotná, pričom Maďarsko bolo zrejme najproblémovejším článkom, dokázala prijať kompromisné riešenie, ktoré bude mať veľký vplyv na ekonomiku Ruska. To je závislé od vývozu surovín a len samotná ropa a zemný plyn predstavujú niečo cez 40 percent príjmov štátneho rozpočtu.

Ďalšie hľadisko súvisí s geostrategickým uvažovaním. Európa v tomto smere do istej miery zaspala dobu, keďže už po nezákonnej anexii Krymu mala väčšmi zvyšovať svoju mieru energetickej nezávislosti. Výraznejší posun však nenastal. Embargo, ktoré začína platiť od pondelka, výrazne zníži túto európsku závislosť. Na druhej strane treba pripomenúť, že pre niekoľko členských štátov, vrátane Slovenska, platí výnimka. Slovensko teda môže naďalej importovať ruskú ropu prostredníctvom ropovodu Družba. Aj po ukončení prechodného obdobia bude môcť exportovať produkty z ruskej ropy len do Česka. Následne začiatkom decembra budúceho roka skončí aj táto výnimka. Keďže väčšina produkcie Slovnaftu je určená na export, tak veľkému slovenskému zamestnávateľovi to bezpochyby spôsobí výrazné zvýšenie nákladov na technologickú transformáciu na neruskú ropu.

S tým súvisí aj posledné hľadisko, teda ekonomika. Hoci sankcie majú určitý negatívny vplyv aj na európske prostredie, dôležitejšie je to, že cielia na slabiny ruského režimu, teda štrukturálnu závislosť ekonomiky od exportu fosílnych palív do Európy. A vyzerá to tak, že vplyvy na ruský režim budú nemalé.

Takže príjmy Kremľa sa vďaka embargu obmedzia. Do akej miery?

Embargo bude rozhodne predstavovať významný škrt v rozpočte Ruska. Niektorí analytici hovoria aj o sume vyššej ako 100 miliárd eur. Realita je však zložitejšia. Veľkú úlohu bude zohrávať to, ako sa podarí Kremľu zaplátať dieru po Európe. A finálny „účet“ bude v neposlednom rade závislý aj od ďalšieho vývoja energetických komodít na trhoch.

Od začiatku vojny na Ukrajine vidíme, že Rusko sa začína orientovať na východné trhy – predovšetkým na Čínu, Indiu a Turecko. Ropné embargo EÚ bolo kritizované za to, že dáva Rusku príliš veľa času na to, aby sa zorganizovalo. Najnovšie udalosti pritom naznačujú, že Kremeľ naozaj v tichosti využil tento priestor. Rusko totiž zhromažďuje „tieňovú flotilu“ tankerov, prostredníctvom ktorej sa môže do značnej miery vyhnúť sankciám. Analytici však napriek tomu predpokladajú nedostatok približne 70 plavidiel s celkovou prepravnou kapacitou 750-tisíc barelov denne.

Zvyšuje sa však riziko, že víťazom sa môže stať Čína. Cenový strop môže využiť ako výhodný prostriedok tlačenia na čo najnižšie ceny ruskej ropy.

Čo všetko Rusko teda stráca? Najskôr z pohľadu štátu a potom aj z pohľadu ruských spoločností obchodujúcich s ropou, o čo prichádzajú?

Dlhodobé vyhliadky ruského ropného priemyslu sú nepriaznivé. Aj keď Moskva bude pokračovať v dodávkach ropy cez ropovod Družba, bude musieť vyplniť medzeru viac ako jeden milión barelov denne, takže pokles produkcie by sa mohol začať prejavovať už v prvej polovici budúceho roka. Škody spôsobené sankciami, ako aj exodus spoločností poskytujúcich služby na ropných poliach si časom vyžiada svoju daň na ruskej ťažbe ropy.

Ruskí štátni ropní giganti prídu o veľkú časť ziskov, rozpočet o príjmy. Dodatočnou ranou bude zníženie pravidelnej dodávky rubľov do vreciek šéfov týchto ruských spoločností, ktorí sú dosadzovaní z Kremľa a často predstavujú sivú eminenciu kremeľskej politiky.

Na druhej strane, pre ktoré európske krajiny nie je embargo dobrou správou a prečo? Čo tým strácajú?

V európskom prostredí by sa mohol väčší vplyv prejaviť až od februára, keď nastane embargo aj pre dovoz rafinovaných ropných produktov z Ruska. Únia si bude musieť zabezpečiť státisíce barelov nafty denne, aby nahradila ruské dodávky. Iróniou je, že v súčasnosti akýkoľvek zvýšený export nafty z Indie do Európy je pravdepodobne, aspoň čiastočne, odvodený od prudkého nárastu dovozu ruskej ropy do tejto ázijskej krajiny.