Vladimir Putin sa rád stavia do pozície neohrozeného vodcu, ktorý má všetko pod kontrolou. Nedávno skonštatoval, že v rámci „špeciálnej vojenskej operácie,“ ako sa besnenie na Ukrajine smie v jeho reči nazývať, je dynamika pozitívna a prebieha podľa plánu.
Jeho krajina však zatiaľ ekonomicky upadá a stráca prívlastok veľmoci, na čom si ruský prezident tak zakladá. Keďže so západným svetom už obchodovať nemôže a vraj ani nechce, snaží sa nadväzovať a prehlbovať kontakty inde. Ako náhradné odbytište mu zostáva najmä Čína. Čoraz viac sa tak prehlbuje závislosť Ruska na druhej najväčšej svetovej ekonomike. Rusko do Číny vlani predalo tovar v hodnote 114,1 miliardy dolárov, čo je v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 44 percent viac, ukázali údaje čínskeho Generálneho colného úradu.
Na porovnanie, celkový dovoz do Číny z celého sveta sa za rok zvýšil len o 1,1 percent. Čína sa tak stala jedným z mála významných nákupcov ruského tovaru. Rusko však veľké zárobky očakávať nemôže. Keďže sa Čína nepripojila k Európe a USA pri zavádzaní cenového stropu na ruskú ropu, Peking si na ropu z Ruska vyrokoval výrazné zľavy.
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?
