Rozhorieva sa boj o Kaukaz a kaspický zemný plyn. Rusko aj Európu stavia do ťažkej pozície

Počas posledných dní sa udial sled udalostí, ktoré nemusia byť na sebe nezávislé.

Počas víkendu zaznamenala ruská armáda na Ukrajine citeľné straty. V pondelok azerbajdžanský minister pre energetiku Parviz Šachbazov oznámil, že krajina zvýši export zemného plynu do Európskej únie v tomto roku o 31 percent. O pár hodín neskôr sa obnovili pohraničné konflikty medzi Azerbajdžanom a Arménskom, pri ktorých zahynuli desiatky vojakov a Azerbajdžan obsadil územie s rozlohou sto štvorcových kilometrov , tvrdia vládne zdroje.

Potýčky medzi arménskou a azerbajdžanskou armádou trvajú už viac ako 30 rokov. Naposledy – na jeseň 2020 v šesťtýždňovej krvavej vojne o Náhorný Karabach – zahynulo viac ako päťtisíc vojakov a z územia bolo vysídlených stotisíc Arménov. Sporný Náhorný Karabach patrí Azerbajdžanu, no je obývaný etnickými Arménmi so separatistickými tendenciami.

Počas bojov v roku 2016 väčší a silnejší Azerbajdžan, podporovaný Tureckom, získal väčšiu kontrolu nad Náhorným Karabachom a výrazne oslabil bojaschopnosť arménskej armády. Konflikt zastavila až ruská mierová misia, ktorá do oblasti vyslala dvetisíc vojakov.

Rozhorený konflikt

Tentokrát prímerie nebolo narušené v Náhornom Karabachu ale priamo v prihraničných oblastiach Arménska. Obe krajiny tvrdia, že potýčku vyprovokovala druhá strana. Prevažne kresťanské Arménsko a prevažne moslimský Azerbajdžan majú s Ruskom pozitívny vzťah, no v Arménsku je umiestnená aj ruská základňa a tiež je členom Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti.

Podľa štvrtého článku zmluvy si Jerevan nárokuje vojenskú pomoc. Keď ďalší člen organizácie, Kazachstan, v januári pri domácej revolúcii požiadal o pomoc, Kremeľ mu ju doručil. Tentokrát však ostal ticho. Jedným z dôvodov môže byť, že jeho armáda je plne zaneprázdnená na Ukrajine, tvrdia analytici. Preto sa Moskva snaží zatiaľ konflikt riešiť diplomatickou cestou.

Arménsko sa ale obáva, že smeruje do vojny, keďže asertívny Azerbajdžan, posilnený dobrými vzťahmi s Tureckom, EÚ aj USA, rozširuje svoje teritoriálne požiadavky. Najmä Turecko má potenciál ekonomicky, vojensky aj územne marginalizovať svojho odvekého rivala, Arménsko. To zachránilo pred úplnou genocídou z tureckej strany až jeho pohltenie Sovietskym zväzom v roku 1921.  

Kaukaz je strategický región pre Rusko, Turecko, Irán, Európsku úniu aj Spojené štáty. Po stáročia je križovatkou obchodných ciest, náboženských vojen medzi moslimami a kresťanmi, južnou bránou do Ruska, a v súčasnosti aj významnou energetickou diaľnicou do Európy. Je v záujme viacerých veľmocí  oslabiť vplyv Ruska v regióne, či viazať v oblasti jeho väčšie sily.

Zdá sa, že Azerbajdžan súčasnú situáciu využíva na presadzovanie svojich vlastných zámerov, ktoré môžu ohroziť stabilitu regiónu.

Energetická bezpečnosť Európy