Pamätníci sovietskych vojnových filmov si dobre pamätajú na obrázky napredujúcej ruskej armády, kde za mohutnou líniou tankov bežia tisíce vojakov so samopalmi a puškami v rukách. Tanky v druhej svetovej vojne slúžili ako efektívna ochrana pechoty.
Stratégovia na oboch stranách studenej vojny ešte pred pár dekádami očakávali, že aj ďalšia vojna bude prebiehať v podobnom duchu. Vladimír Putin aj George Friedman boli súčasťou tejto éry, ktorá plánovala útoky a protiútoky tisícov ozbrojených vozidiel.
Všetko sa však začalo meniť už v roku 1973 počas jomkipurskej vojny, kedy egyptská armáda prekročila Suezský kanál so sovietskym zbraňovým systémom 9K11 Maljutka. Išlo o prvú generáciu protitankových riadených strel. Ich použitie zásadne zmenilo stratégiu boja.
Izraelskej ťažkej ozbrojenej sile, pýche domácej armády, spôsobilo nasadenie Maljutky devastačné škody. Krajina musela kompletne zmeniť svoju taktiku. V prvej línii boli opäť raz potrební vojaci, aby vyčistili priestor od protitankových striel, a až potom mohli prísť tanky.
Z tankov ako rytierov a ochrancov pechoty sa v priebehu chvíle stala minulosť, píše geopolitický analytik George Friedman. To bol zásadný moment v spôsobe vedenia vojny: tank mohol byť zničený jediným vojakom skrývajúcim sa niekde v kríkoch. Iba pechota, ktorá kríky prečistila, mohla zabrániť jeho zničeniu.
Je iróniou, že prvé navádzané protitankové strely vymysleli a dodali Sovieti. A teraz to boli Rusi, ktorí sa do útoku na Ukrajinu pustili s troma tankovými skupinami v snahe eliminovať domácu armádu. No pokiaľ nevyčistia bojový priestor svojou vlastnou pechotou, nebudú môcť tanky použiť dostatočne efektívne. Bolo to drahé poznanie.
Napriek znalosti moderných vojenských technológií si V. Putin nevedel predstaviť vojnu, kde by hrotom útoku neboli tanky. Jeho spôsob vedenia vojny je obeťou stratégie, ktorú ho učili ešte pred 50 rokmi. Akosi mu nikto nepovedal, že v modernom svete sa jeho stratégia stala nepoužiteľnou.
Ruský prezident bojuje vojnu so stovkami tankov valiacimi sa vpred. Je to však, ako keby použil jazdectvo v prvej svetovej vojne. Nostalgia môže byť nebezpečná, uzatvára George Friedman.
Jedným z Putinových zlyhaní je aj skutočnosť, že za ministra obrany ustanovil svojho dlhoročného dôverníka a vyštudovaného inžiniera bez vojenských skúseností Sergeja Šojgu.
Zlyhanie tankov je dôvod, prečo V. Putin potrebuje viac pechoty, dokonca brancov. A bez získania vzdušného priestoru Rusku neostane nič iné ako robiť to, v čom je dobré – masívne využívať slepé delostrelectvo.
Ak sa preto nedohodne mier, vojna bude pravdepodobne dlhá a krvavá. A jej ekonomické následky devastačné pre Rusko a aj pre zvyšok sveta. Nárast cien potravín, energií a kovov o desiatky percent nie je pozitívnym znamením pre nikoho.
Ďalšie dôležité správy
