Rusko-ukrajinský konflikt Európskej únii nanútil isté urýchlené riešenia. V prípade energetickej krízy by podľa poslanca Petra Kmeca (Hlas-SD) vláda mala predložiť konkrétne krátkodobé, strednodobé a dlhodobé riešenia.
„V tom krátkodobom, samozrejme, teba prijať riešenia, ktoré budú reagovať na kroky Ruskej federácie, či už sa to bude týkať zastavenia toku ropy alebo plynu, keďže sa dá predpokladať, že Putin to urobí, aby otestoval jednotu Európskej únie,“ povedal P. Kmec v diskusnej relácii Karty na stôl.
V strednodobom horizonte je podľa poslanca potrebné uvažovať nad určitými stratégiami transformácie napríklad dopravy alebo nad zatepľovaním budov. V rámci dlhodobej agendy považuje za dôležité pozerať sa na horizont do roku 2050.
Dôležité budú aj nepopulárne riešenia
Vláda podľa poslanca robí v oblasti energetickej krízy veľmi málo. „Skôr počujeme hádky než jasné posolstvá, akým spôsobom by chcela riešiť tieto problémy,“ doplnil P. Kmec, podľa ktorého bude potrebné robiť aj také nevyhnutné kroky, ktoré budú nepopulárne. Dôvodom sú rozhodnutia na úrovni Európskej únie v oblasti zelenej a digitálnej transformácie.
Odpoveď na to, či sa Slovensko a Európska únia dokážu zaobísť bez ruskej ropy a plynu, je podľa poslanca veľmi zložitá. „Ak dôjde k mierovému riešeniu na Ukrajine za účasti Ruska, tie vzťahy už nebudú také otvorené medzi Európskou úniou a Ruskom, ako to bolo pred inváziou, avšak obidve strany budú mať záujem na upokojení situácie, čo sa týka energetických zdrojov“ vysvetlil P. Kmec. Dodal, že okrem ropy a plynu ide aj o nerastné suroviny alebo vzácne kovy, ktoré sa využívajú v nových technológiách. Ruský trh s práve s týmito surovinami bude EÚ ešte potrebovať.
Máme dosť energetických surovín?
Podľa P. Kmeca má Slovensko naplnené zásobníky plynu natoľko, že v prípade miernejšej zimy by ju dokázalo prežiť bez väčších šetrení. Domácnosti a kritickú infraštruktúru by však nemal nedostatok energetických surovín zasiahnuť. Rozumnejším riešením sa mu vidí obnovenie tepelných elektrární na uhlie a prečkanie zimy.
Horšia je už problematika cien energií. Energeticky náročný priemysel si zrejme bude vyžadovať reštrukturalizáciu. Otvorenou otázkou zostáva, či to Slovensko stihne. Horším scenárom by bolo, ak by sa Rusko rozhodlo otestovať Nemecko a jeho podporu sankcií a zastavilo by ropu a plyn, čo by malo výrazný dopad na Slovensko. To by mohlo spôsobiť prerušenie výroby v niektorých segmentoch, napríklad v automobilovom priemysle, v rámci ktorého je najväčším investorom práve Nemecko.
O tom, čo si myslí o rusko-ukrajinskom konflikte, energetickej kríze ale tiež o potrebnej solidarite v rámci Európskej únie, sa dozviete v celom rozhovore.