Od nástupu Donalda Trumpa do Bieleho domu sa stali dovtedy nepredstaviteľné veci. Nový prezident sa vyhráža Grónsku anexiou, Európe ekonomickou vojnou a Ukrajine výberom medzi ekonomickou kolonizáciou a vyhubením.
Minulý týždeň americký minister obrany Pete Hegseth varoval Európanov, že „neúprosná strategická realita“ bráni tomu, aby sa USA primárne zameriavali na bezpečnosť Európy. V pondelok Spojené štáty na pôde OSN hlasovali spolu s Ruskom, Severnou Kóreou a Bieloruskom proti rezolúcii odsudzujúcej ruskú agresiu na Ukrajine.
„Nikdy by som si nepomyslel, že niečo také budem musieť povedať v televíznej relácii, ale po vyjadreniach Donalda Trumpa minulý týždeň... je jasné, že jeho vláde nezáleží na osude Európy,“ povedal nový nemecký kancelár Friedrich Merz.
Snahou Washingtonu a Moskvy mohlo byť Európu oslabiť, no zdá sa, že ich kroky spôsobili pravý opak. „Pre mňa bude absolútnou prioritou čo najrýchlejšie posilnenie Európy, aby sme krok za krokom dosiahli skutočnú nezávislosť od USA,“ dodal.
Nastupujúci nemecký kancelár uviedol, že v nedeľu telefonoval s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a „úplne súhlasia“ v otázke rýchlo sa zhoršujúcich vzťahov s USA. „Musíme sa pripraviť na možnosť, že Donald Trump už nebude bezpodmienečne dodržiavať vzájomný obranný záväzok NATO. Preto je podľa mňa kľúčové, aby Európania vynaložili maximálne úsilie na to, aby boli schopní brániť európsky kontinent sami.“
Neistá budúcnosť NATO
Na ďalšie potvrdenie obáv nemuseli európski lídri čakať dlho. Americký prezident podľa gréckych novín Dimokratia údajne nariadil zatvorenie americkej vojenskej základne v gréckom Alexandroupoli, ktorá zohrávala úlohu v regionálnej bezpečnosti a vojenskej logistike, najmä pri podpore prítomnosti NATO vo východnej Európe. Rozhodnutie Trumpa zrušiť vojenskú prítomnosť v Alexandroupoli malo prísť po spoločnej žiadosti ruského prezidenta Vladimira Putina a tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana.
F. Merz po svojom volebnom víťazstve povedal, že je zvedavý, „či budeme hovoriť o NATO v jeho súčasnej podobe, alebo či budeme musieť vytvoriť nezávislú európsku obrannú spôsobilosť oveľa rýchlejšie“. Berlín sa bude musieť stať menej závislým od USA, pokiaľ ide o ich jadrový dáždnik, a obhajoval rozhovory s európskymi jadrovými mocnosťami o rozšírení ich ochrany.
Líder kresťanských demokratov prináša do nemeckej zahraničnej politiky radikálnu zmenu. Odchádzajúci kancelár Olaf Scholz mal k Rusku priateľskejší vzťah, keď napríklad jasne odmietal Kyjevu dodať strely so stredným doletom Taurus, čo nová administratíva pravdepodobne umožní. Ešte dôležitejšie však je, že F. Merz nemá problém so spoločným európskym dlhom na posilnenie obrany, čo až doteraz bolo v Nemecku tabu.
Veľké výdavky na zbrojenie
Minulý týždeň európskych politikov vystrašilo zistenie, že na základe parity kúpnej sily Rusko minulý rok na obranu viac ako celá Európa dohromady. Bývalý šéf NATO Anders Fogh Rasmussen tvrdí, že súčasný cieľ NATO na obranu vo výške dvoch percent HDP by sa mal okamžite zvýšiť na tri percentá a od roku 2028 až na štyri percentá. To by znamenalo približne 400 miliárd eur dodatočných ročných výdavkov na obranu.
Podobne to vidí aj think-tank Bruegel, ktorý navrhol zvýšiť európske výdavky na obranu tiež na štyri percentá HDP. Polovica z toho by mohla byť financovaná zo spoločného európskeho dlhu a použitá na spoločné obstarávanie, zatiaľ čo zvyšok by sa mohol pokryť na vnútroštátnej úrovni, uviedli autori. Je to asi jediný spôsob, ako sa s vyššou potrebou výdavkov môžu vysporiadať mnohé zadlžené krajiny.
Nová nemecká koalícia totiž nemá ústavnú väčšinu, čo znamená, že nedokáže zjemniť prísnu dlhovú brzdu. Bez toho je nemožné, aby sa výdavky na zbrojenie zvýšili na štyri percentá HDP, keďže v tom prípade by tvorili až 40 percent federálnych výdavkov. Úpravu dlhovej brzdy budú pravdepodobne blokovať strany AfD a Ľavica, ktoré majú pozitívny vzťah s Moskvou. V pondelok však F. Merz naznačil, že dlhovú brzdu by mohol zmeniť ešte odchádzajúci parlament, čo by situáciu vyriešilo.
Nemecko potrebuje investície do obrany ako soľ. Aktuálny Bundeswehr je zlomkom svojej veľkosti na konci studenej vojny. Napríklad má len okolo 300 bojových tankov v porovnaní s viac ako 6 500 v roku 1992. Zatiaľ čo Nemecko si v júli objednalo ďalších 105 tankov Leopard, tieto budú plne k dispozícii až v roku 2030. Rusko je ale schopné postaviť až 1 500 tankov ročne.
Nemecku tiež chýba personál: Ozbrojené sily majú sotva 180-tisíc vojakov, no krajina potrebuje okolo 460-tisíc, povedal šéf obrany Bundeswehru Carsten Breuer. Pri súčasnom tempe prezbrojovania by Nemecku trvalo niekoľko desaťročí, kým by obnovilo kľúčové zbrojné položky na úroveň z roku 2004, tvrdí Kielský inštitút pre svetovú ekonomiku.
Nové delenie sveta sa začalo. Prežitie Ukrajiny je vo hviezdach a budúcnosť Európy tiež
Obava z Ruska rastie
Európa zďaleka nemá problém iba s konkurencieschopnosťou. Ak sa nedokáže rýchlo a efektívne vysporiadať s novou geopolitickou situáciou, môže jej ísť o prežitie. Podľa dánskeho ministerstva obrany by Rusko mohlo napadnúť súčasné krajiny NATO o tri až päť rokov. Podobnú tézu v januári priznal aj najobľúbenejší nemecký politik – minister obrany Boris Pistorius-, podľa ktorého by útok Ruska na krajinu NATO mohol prísť o päť až osem rokov.
Hoci sa to môže javiť ako nepravdepodobný scenár, Moskva v posledných rokoch viackrát prekvapila svojou agresiou. „Rusko má potenciálne vôľu urobiť to. Teraz môže mať aj schopnosť disponovať vojenskou spôsobilosťou skôr, ako sme očakávali. Je dôvod byť skutočne znepokojený," uviedol B. Pistorius.
„Éra, ktorá sa začala pádom Berlínskeho múru, sa teraz skončila," povedal holandský minister zahraničných vecí Caspar Veldkamp. „Ako Európania sa musíme nielen v rámci EÚ, ale aj s Britmi, Nórmi a ďalšími krajinami, ktoré sa chcú zúčastniť, zorganizovať, aby sme čelili novým výzvam, ktoré vytvára aj Trump.“
„Prežívame rozhodujúci moment pre Ukrajinu a európsku bezpečnosť. Pri mojich konzultáciách s európskymi lídrami som počul spoločný záväzok splniť tieto výzvy na úrovni EÚ: posilniť európsku obranu a rozhodujúcim spôsobom prispieť k mieru na našom kontinente a dlhodobej bezpečnosti Ukrajiny," napísal na X predseda summitov EÚ Antonio Costa.
Hľadajú sa peniaze
Lídri EÚ sa stretnú na mimoriadnom summite 6. marca, aby prediskutovali dodatočnú podporu pre Ukrajinu, európske bezpečnostné záruky a spôsob úhrady európskych obranných potrieb. Európska komisia odhaduje, že investície potrebné do obrany budú v nasledujúcich 10 rokoch predstavovať 500 miliárd eur.
Úradníci diskutovali o možnom použití úverov vo výške približne 90 miliárd eur a niektorých grantov z fondu EÚ na obnovu po pandémii na obranu, ktoré sa pravdepodobne nevyčerpajú pred termínom v roku 2026. Diskutuje sa aj o využití kohéznych fondov EÚ – peňazí z dlhodobého rozpočtu EÚ určených na vyrovnávanie životnej úrovne v celom bloku – na projekty, ktoré by mohli pomôcť armáde.
Napokon by Brusel mohol vyhlásiť všetky investície do obrany za oslobodené od limitov EÚ na vládne výdavky, čím by sa predišlo penalizácii vlád za to, že sa púšťajú do veľkých obranných projektov. Všetky možnosti – fond obnovy, kohézne fondy a pravidlá výdavkov – sú na stole.
Nová koncepcia Európy
Zdá sa, že mnohé európske krajiny sú rozhodnuté, že sa chcú bezpečnostnej výzve postaviť. Pravdepodobne však nebudú všetky. Niektoré z nich, ako Maďarsko a Slovensko, budú hrať na ruskú strunu a môžu blokovať európske dohody. Iné štáty, ako Portugalsko alebo Španielsko, sú Rusku príliš vzdialené na to, aby ich to trápilo. To vytvára problémy pri presadzovaní spoločnej bezpečnostnej agendy na úrovni EÚ.
Riešenie môže ležať v úplne novej štruktúre. Poľsko, ktoré do júna predsedá EÚ, presadzuje myšlienku vytvorenia špeciálneho nástroja podľa vzoru záchranného fondu eurozóny – Európskeho stabilizačného mechanizmu – ktorý by bol otvorený pre všetkých, ktorí sa chcú do neho zapojiť. A to dokonca aj pre krajiny mimo EÚ, ako je Británia alebo Nórsko. Táto inštitúcia by mala vlastný kapitál a požičiavala by si na trhoch, aby mohla poskytovať úvery krajinám na obranné projekty.
Európa by sa tak mohla zmeniť na nepoznanie. Niektoré štáty by mohli byť súčasťou EÚ, iné súčasťou eurozóny a ďalšie súčasťou spoločného obranného zoskupenia podobného NATO. Zatiaľ ide o teoretický koncept, no vzhľadom na aktuálne bezpečnostné riziká má šancu na úspech. Či sa vytvorí a či jeho súčasťou bude aj Slovensko, nie je isté. Isté však je, že ruský aj americký prezident prinášajú do Európy zmenu – avšak radikálne inú, než si predstavovali.
