Ruský prezident Vladimir Putin žiada pozastavenie všetkých dodávok zbraní na Ukrajinu počas prímeria, ktoré navrhol jeho americký náprotivok Donald Trump. Uviedli to zdroje agentúry Bloomberg.
Vysokopostavený európsky predstaviteľ uviedol, že európske krajiny nie sú ochotné súhlasiť s požiadavkou Ruska na zablokovanie vojenskej pomoci Ukrajine zo strany spojencov počas prímeria. Takýto krok by umožnil Rusku doplniť vojenské kapacity, zatiaľ čo Ukrajina by zostala bez podpory, čím by sa výrazne narušila rovnováha síl, dodal.
Telefonický rozhovor medzi americkým a ruským prezidentom trval viac ako hodinu. Výsledkom rokovaní je dohoda na 30-dňovom prímerí v útokoch na energetickú infraštruktúru.
Macron má plán ako zvýšiť európsku výrobu zbraní. Niektoré krajiny zvažujú alternatívy k F-35
V rokovaniach zostáva veľa otázok otvorených. „Mnohé prvky konečnej dohody už boli dosiahnuté, ale veľa ešte zostáva,“ povedal americký prezident s tým, že Washington a Moskva už diskutovali o územných otázkach, jadrových elektrárňach a „rozdelení určitých aktív“ medzi Ruskom a Ukrajinou ako súčasti dohody.
Americký prezident pred časom docielil, že Ukrajina súhlasila s 30-dňovým prímerím výmenou za obnovenie dodávok zbraní a spravodajských informácií Kyjevu. Dohoda medzi USA a Ukrajinou bola výsledkom osemhodinových rokovaní v saudskoarabskom Džidde, na ktorých sa zúčastnili americký minister zahraničných vecí Marco Rubio a šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak.
Bezprostredne po telefonáte medzi D. Trumpom a V. Putinom ukrajinský prezident obvinil ruského z úmyselného predlžovania konfliktu. „Implementácia tohto návrhu mohla začať už dávno. Každý deň vojny znamená straty na ľudských životoch,“ vyhlásil.
Spojené kráľovstvo a Francúzsko vyzývajú V. Putina, aby na prímerie pristúpil. Francúzsky prezident Emmanuel Macron pochválil V. Zelenského za „odvahu“ prijať dohodu a vyhlásil, že „teraz je na Rusku, aby dokázalo, že skutočne chce mier“.
Trump tvrdí, že Zelenskyj nakoniec uzavrie dohodu o nerastných surovinách s USA
Po oznámení prímeria D. Trump naznačil, že V. Zelenského opäť pozve do Washingtonu. „Je to pomerne múdry krok zo strany Ukrajincov,“ povedal senior politický analytik z RAND Corporation Samuel Charap. „Teraz je na Rusku, aby buď prijalo dohodu, ktorú by za normálnych okolností odmietlo, alebo riskovalo Trumpovu nevôľu.“
„Súhlasíme s návrhmi na zastavenie vojenských akcií, ale vychádzame z toho, že toto zastavenie by malo viesť k dlhodobému mieru a odstrániť základné príčiny krízy,“ uviedol vtedy V. Putin podľa Politico.
Minister zahraničných vecí Sergej Lavrov naznačil, že Rusko by mohlo očakávať širšiu dohodu s Washingtonom. Hoci pripustil, že Západ vykazuje „prvé náznaky uvedomenia si“ potreby spolupráce s Moskvou, bol skeptický voči možnosti okamžitého urovnania. „Nie je možné spoliehať sa na dobrú vôľu súčasných oponentov, ktorí vyhlásili za svoj cieľ strategickú porážku Ruska,“ povedal podľa Politico.
- Postup Ruska sa spomaľuje
- Ruský postup na ukrajinskom fronte sa medzitým spomaľuje. V týždni do 10. marca Moskva po prvýkrát za viac ako rok stratila celkovo viac územia, vyplýva z analýzy Bloomberg. Ukrajinské sily vytlačili ruské jednotky v okolí strategického mesta Pokrovsk, ktoré je kľúčovým logistickým bodom pre zásobovanie Kyjeva v Doneckej oblasti, uvádza Bloomberg. Zároveň Moskva opätovne získala asi štvrtinu územia v ruskej Kurskej oblasti, ktoré predtým ovládali Ukrajinci. Strata tejto oblasti oslabuje možnosť Kyjeva využiť ju ako vyjednávací tromf v nadchádzajúcich mierových rozhovoroch.
Ďalšie dôležité správy
