Rola Nemecka ako lídra v rámci Európy sa na pozadí boja proti pandémii koronavírusu posilnila. Francúzsko sa v tejto veci stalo dôležitým spojencom. Inštitúcie EÚ ako také sú viac-menej sklamaním pre Európanov. Vyšehradská platforma bola počas tejto krízy neviditeľná.

Také sú hlavné závery výskumu Európskej rady pre zahraničné vzťahy (ECFR), ktorá zisťovala, do akej miery členské štáty (27 krajín) a inštitúcie EÚ spolupracovali alebo nedokázali spolupracovať na vrchole šírenia nákazy Covid-19. Sondu verejnej mienky uskutočnili v deviatich krajinách v poslednom aprílovom týždni 2020.

Symbol hlbokej traumy

„Koronakríza je pre európskych občanov symbolom hlbokej traumy. Keď sa pandémia rozšírila, európska solidarita niekedy prišla neskoro alebo sa ukázalo, že šlo iba o snahu o prekrytie vlastných problémov,“ uvádzajú autori prieskumu.

Pandémia Covidu-19 podľa nich odhalila, do akej miery sú členské štáty a inštitúcie EÚ závislé na vzájomnej súčinnosti. „Obraz týchto inštitúcií trpí, keď členské štáty navzájom nespolupracujú; kríza v tomto zmysle slúži ako memento, že podpora takejto spolupráce je v rámci EÚ najdôležitejšia tak pre odborníkov v oblasti politiky, ako aj pre občanov,“ konštatujú autori.

Najväčšie sklamanie z toho, ako štát zvládal krízu, pripadlo na Taliansko (myslí si to 28 percent tamojších respondentov prieskumu), nasledované Francúzskom (10 percent) a Španielskom (8 percent). Prieskum však tiež ukázal neurčitosť v názoroch, pretože najviac ľudí označilo možnosť „žiadna“ na margo krajín, ktorá bola najväčším sklamaním pri manažovaní problému covid-19.

Nepríjemnosť pre Berlín

Ďalším zistením je, že vedúca rola Nemecka sa počas krízy posilnila, ale to Berlínu spôsobilo aj nepríjemnú situáciu, keďže zostal zaťažený nadmernými očakávaniami ostatných hlavných miest.

Francúzsko sa stalo nevyhnutným partnerom Nemecka, aby sa veci v EÚ posunuli vpred. Počas tejto krízy zohralo konštruktívnu úlohu ako vodca južného krídla v snahe o prepojenie sa s ostatnou časťou EÚ.

„Kríza zasiahla juh Európy najviac. Sever sa dostal pod najväčší tlak, aby pomohol druhým. Väčšina krajín z východu bola, prekvapivo, neviditeľná. Prežívanie pandémie a riadenie počas nej bolo kolektívnou, aj vysoko individualizovanou záležitosťou,“ uvádza sa v hodnotiacej správe k štúdii.

Posilnené spojenectvo

Spojenectvo sa posilnilo medzi niekoľkými južnými krajinami – z prieskumu vyšlo, že sú to najmä Taliansko, Francúzsko, Španielsko a Portugalsko. „Je to o to pozoruhodnejšie, že nie všetky príslušné vlády sú z rovnakej strany politického spektra.“ Socialisti sú pri moci v Španielsku a Portugalsku; vo Francúzsku riadi štát liberálna strana Emmanuela Macrona, zatiaľ čo protisystémové hnutie Päť hviezd je na čele v Taliansku, pričom Demokratická strana je koaličným partnerom.

Kríza podľa autorov štúdie zmiernila predchádzajúce nezhody v rámci EÚ, no pri rokovaniach o budúcom dlhodobom rozpočte a mimoriadnom ozdravnom fonde naberú ešte viac na obrátkach.

Sklamanie z EÚ

Celkovo však vládne sklamanie respondentov z postupu Európskej únie v čase vrcholiacej pandémie. Z prieskumu ECFR vyplynulo, že len málo voličov verí, že EÚ bola najdôležitejším spojencom pri riešení krízy.

Zo siedmich členských štátov, v ktorých výskumníci položili otázku na túto tému, bolo Poľsko jediným štátom, v ktorom viac ako jeden z desiatich respondentov uviedol, že EÚ bola v čase krízy najdôležitejšia. Ale aj v Poľsku, rovnako ako v ostatných skúmaných členských štátoch, prevládal názor, že krajiny museli situáciu zvládnuť sami.

V každej skúmanej krajine najmenej tretina respondentov uviedla, že EÚ si nesplnila svoje povinnosti, konštatuje sa v správe k prieskumu. Celkovo zo všetkých opýtaných deviatich krajín tretina respondentov uviedla, že sa ich názor na inštitúcie EÚ zhoršil.

„Čo je najhoršie zo všetkého, najmenej štyria z desiatich ľudí všade – a šesť z desiatich vo Francúzsku – povedali, že EÚ bola počas pandémie irelevantná,“ uzavreli autori štúdie.