Viceprezidentka Harrisová úspešne zaskakuje za Bidena

Kandidátkou na prezidentský úrad v USA sa po nečakanom odstúpení súčasného prezidenta Joea Bidena z opätovnej kandidatúry stala americká advokátka, demokratická politička a súčasná viceprezidentka Kamala Harrisová. Na túto pozíciu ju nominovala Demokratická strana, pričom okrem podpory Joea Bidena získala aj podporu bývalého prezidenta USA Baracka Obamu a jeho manželky Michelle.

Na jej strane stoja aj Bill a Hillary Clintonovci a ďalšie osobnosti spomedzi demokratov. Patrí k nim napríklad guvernér Kalifornie Gavin Newsom, minister dopravy Pete Buttigieg či guvernér Pensylvánie Josh Shapiro.

Medzi jej podporovateľov patrí aj guvernér Minnesoty Tim Walz, ktorého si 49. viceprezidentka Spojených štátov a prvá žena v tejto funkcii v histórii krajiny vybrala za kandidáta na viceprezidenta. K. Harrisová je vydatá a má dve nevlastné deti.

Dcéra imigrantov, ochrankyňa práv

Kamala Harrisová sa narodila v Oaklande v Kalifornii. Ako dcéra imigrantov (matka Shyamala Gopalanová prišla do USA ako 19-ročná z Indie a bola úspešnou vedkyňou a výskumníčkou v oblasti onkológie, otec Donald Jasper Harris emigroval z Jamajky a pôsobí ako emeritný profesor na Stanfordovej univerzite) vyrastala v rôznorodej komunite, kde nebola núdza o pokrokové názory. Obaja rodičia K. Harrisovej boli aktívni v hnutí za občianske práva a odmalička jej vštepovali záväzok pôsobiť v záujme práv a slobôd pre všetkých ľudí.

Štúdium a kariéra

Významná politička vyštudovala politológiu a ekonómiu na Howardovej univerzite vo Washingtone a následne na Kalifornskej univerzite, kde sa zamerala na právo.

Pracovala ako štátna zástupkyňa na rôznych úrovniach, veľkú pozornosť zamerala napríklad na riešenie útokov proti LGBT komunite, bojovala za práva žien a zrušenie trestu smrti, presadzovala prísnejšie zákony na kontrolu zbraní a reformu zdravotnej starostlivosti a daní.

Od roku 2017 do roku 2021 pôsobila vo funkcii senátorky za Kaliforniu a medzi rokmi 2011 až 2017 bola generálnou prokurátorkou štátu Kalifornia. Je najvyššie postavenou ženou v histórii USA, prvou ženou, prvou Afroameričankou a prvou ázijskou Američankou, ktorá sa stala viceprezidentkou.

Ako viceprezidentka pracovala na zbližovaní ľudí, podporovala rozvoj príležitostí a poskytovanie služieb pre rodiny. Vždy bojovala a ochraňovala základné slobody v celej krajine. Viedla boj za slobodu žien rozhodovať o vlastnom tele, slobodu žiť v bezpečí pred násilím, slobodu voliť a právo piť čistú vodu a dýchať čistý vzduch.

Ekonomika strednej triedy

Investície do ekonomického rozvoja USA považuje K. Harrisová za jednu z priorít. Už vo funkcii viceprezidentky, ale aj senátorky, podporovala investície do ekonomiky a zasadzovala sa o zlepšenie podmienok na vznik nových pracovných miest, čo sa v posledných štyroch rokoch podarilo a vďaka tomu bola nezamestnanosť v Spojených štátoch na veľmi nízkej úrovni.

Kandidátka na prezidentku stavia na prvé miesto v ekonomike USA posilnenie strednej triedy. Ekonomika príležitostí je jej ekonomický program a okrem podpory malých podnikov bude K. Harrisová podporovať výstavbu dostupného bývania (počas štyroch rokov chce postaviť tri milióny nových bytov), podporiť staviteľov štartovacích bytov a záujemcov, ktorí si kupujú prvý byt.

Malým podnikom plánuje ponúknuť pôžičky s nízkym alebo nulovým úrokom, znížiť byrokraciu a rozšíriť prístup k rizikovému kapitálu. Posilnenie amerických malých podnikov, v ktorých pracuje viac než polovica ľudí, považuje za ďalšiu zo svojich priorít. Politička je za menší nárast dane z kapitálových ziskov ako navrhoval J. Biden.

Zahraničná orientácia

Hoci pri nástupe na post viceprezidentky USA v januári 2021 nemala bývalá senátorka a štátna zástupkyňa zďaleka toľko skúseností so zahraničnou politikou ako prezident J. Biden, za štyri roky fungovania veľa z chýbajúcich znalostí dobehla. Zúčastňovala sa dôležitých rokovaní s významnými zahraničnými lídrami, s prezidentom navštívila v rámci delegácie viac než dvadsať krajín, niektoré dokonca sama viedla, najmä v poslednom období.

Na úlohu USA vo svete sa pozerá s väčšou obozretnosťou s dôrazom na možné následky. Je pravdepodobné, že bude viac stavať na budovaní multiratelárnych vzťahov, jej posledné cesty naznačujú posilňovanie indicko-pacifických vzťahov.

Na rusko-ukrajinskú vojnu sa politička pozerá najmä cez právnické okuliare a ďalšie kroky sa zrejme budú odvíjať od tohto pohľadu. Podobne právnička posudzuje aj izraelsko-palestínsky konflikt a dôležité pre ňu je a bude dodržiavanie práva. Konkrétne kroky ukáže až čas.

Politická kariéra Kamaly Harrisovej

* 2004 až 2011: Ako okresná štátna zástupkyňa v San Franciscu podporovala politiku takzvaných „sanctuary cities“, teda azylových miest, medzi ktoré sa radilo aj San Francisco. Polícii a mestským úradníkom zakazuje pýtať sa ľudí v priebehu vyšetrovania na ich imigračný status.

* 2011 až 2017: Na pozícii najvyššej štátnej zástupkyne Kalifornie bola za pozitívnu diskrimináciu na univerzitách, ktorá bola zakázaná. Argumentovala tým, že zákaz pozitívnej diskriminácie znížil rasovú diverzitu kalifornských univerzít.

* 2017 až 2021: Ako senátorka za Kaliforniu vystúpila proti výkonnému nariadeniu prezidenta Donalda Trumpa, ktorým sa snažil obmedziť prijímanie utečencov. Presadzovala zníženie nerovnosti medzi čiernymi a bielymi domácnosťami a podporila sociálno-politické hnutie Black Lives Matter.

* 2019 až 2020: Počas kandidatúry na úrad prezidentky a viceprezidentky USA presadzovala zaistenie rasovej rovnováhy na amerických školách. Kandidatúru pre nedostatok financií stiahla a do primárok sa nezapojila. Vo voľbách získal najväčšiu podporu Joe Biden, ktorý si ju vybral za kandidátku na post viceprezidentky Spojených štátov amerických. Zjazd demokratov v Milwaukee v auguste 2020 jej viceprezidentskú nomináciu potvrdil.

Od roku 2021: V januári 2021 zložila K. Harrisová viceprezidentský sľub ako prvá nebelošská žena do rúk prvej nebelošskej sudkyne Najvyššieho súdu Sonie Sotomayorovej.

6. augusta 2024: Demokrati ju oficiálne zvolili za svoju stranícku nominantku na prezidentku USA