Donald Trump v prezidentskej kampani sľubuje rozsiahle deportácie a tvrdí, že migranti v USA, legálni aj nelegálni, kradnú pracovné miesta Afroameričanom a Hispáncom (narodeným v USA). Tieto tvrdenia však odporujú vládnym údajom, ktoré naznačujú, že prisťahovalci prispievajú k hospodárskemu rastu a otvárajú nové príležitosti pre domácich pracovníkov.
Podľa ekonómov by masová deportácia stála amerických daňových poplatníkov až bilión dolárov a spôsobila by prudký nárast životných nákladov, vrátane cien potravín a bývania. Migranti totiž zastávajú pozície, ktoré domáci pracovníci nie sú ochotní obsadiť, najmä v poľnohospodárstve a potravinárstve, píše Yahoo Finance.
Krádež pracovných miest
Trump vo svojej kampani opakovane tvrdí, že migranti „berú pracovné miesta“ Afroameričanom a Hispáncom. Na nedávnom zhromaždení v Pensylvánii hovoril o „invázii ľudí“, ktorá vedie k strate pracovných miest. Jeho rétoriku kritizujú nielen demokrati, ale aj černošskí lídri, ktorí ju označujú za rasistickú. Ekonómovia ukazujú, že Afroameričania a Hispánci sú zamestnaní najmä v riadiacich a kancelárskych pozíciách, zatiaľ čo migranti pracujú v stavebníctve a službách.
Prisťahovalectvo ako motor rastu
Migranti zohrávajú významnú úlohu v raste populácie a pracovnej sily USA. V roku 2023 sa migranti z Latinskej Ameriky podieľali na prírastku populácie viac ako dvoma tretinami. Podľa amerického Úradu pre sčítanie ľudu migranti tvoria takmer tri štvrtiny rastu populácie USA. Ekonóm Giovanni Peri z Kalifornskej univerzity zistil, že prítomnosť migrantov zlepšuje pracovné podmienky domácich pracovníkov.
V USA je dlhodobo nízky záujem domácich pracovníkov o fyzicky náročné manuálne práce, ako sú poľnohospodárstvo a potravinárska výroba. Podľa Periho výskumu je v krajine viac voľných miest než pracovníkov. Prítomnosť migrantov teda pomáha udržiavať existujúce pracovné miesta.
Stan Marek, riaditeľ stavebnej spoločnosti Marek Brothers Holdings LLC, potvrdzuje nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily vo svojom odbore. Mnohí jeho pracovníci odchádzajú do dôchodku a ich potomkovia nechcú nastúpiť do remeselných profesií. Vidí riešenie v zavedení identifikačného systému pre migrantov.
Dopady masových deportácií
Trumpov plán deportácií by mal drastické ekonomické následky. Ekonómovia odhadujú, že deportácie by USA stáli až bilión dolárov a vyústili by do dramatického nárastu cien potravín a základných potrieb. Prisťahovalci prispievajú približne štyrmi percentami k HDP Spojených štátov. Podľa Janet Yellenovej, ministerky financií USA, prisťahovalci významne prispievajú k rastu ekonomiky bez toho, aby pripravili domácich pracovníkov o prácu. Deportácie by tak mohli spôsobiť závažné ekonomické škody pre celé hospodárstvo.