Igor Matovič obvinil Richarda Sulíka, že je kvôli nekúpeným antigénovým testom zodpovedný za 4 300 úmrtí na koronavírus. Premiér opakuje túto rétoriku už niekoľko týždňov a môžeme očakávať, že v tom bude pokračovať naďalej. Je preto na mieste pozrieť sa hlbšie na tieto obvinenia.

Pri rekonštrukcii udalostí okolo celoplošného testovania a nákupu antigénových testov z jesene minulého roka sa na povrch dostávajú dve zásadné zistenia, ktoré podkopávajú tvrdenia premiéra.

Po prvé, decembrové celoplošné testovanie nikdy nemalo politickú podporu a dokonca ani podporu Ústredného krízového štábu, ako to teraz klamlivo tvrdí premiér. Na pondelkovej tlačovej konferencii I. Matovič povedal, že v polovici novembra „ústredný krízový štáb jednohlasne odhlasoval, že pôjdeme cestou celoplošného testovania.“ Toto tvrdenie je zavádzajúce. Celoplošné testovanie bola po celý čas len jeho osobná preferencia, ktorú však oficiálne nikto neschválil. Ani to mu nebráni v tom, aby dnes o celoplošnom testovaní hovoril ako o hotovej veci.

Po druhé, za oneskorený nákup antigénových testov môže premiér a minister zdravotníctva Marek Krajčí minimálne v rovnakej miere ako R. Sulík. Nielen, že ministerstvo hospodárstva dostalo na nákup zrejme nereálny krátky čas, ktorý sa v zákonných lehotách nedal stihnúť, ale ešte väčším problémom bolo, že ministerstvo zdravotníctva poslalo zadanie, ktoré vzápätí spochybnil sám premiér.

Tu je rekonštrukcia všetkých podstatných udalostí z jesene 2020:

9. 11.
Krajina mala za sebou relatívne úspešné prvé a druhé kolo celoplošného testovania, čo povzbudilo premiéra. Ústredný krízový štáb okrem toho poveril ministerstvo vnútra nákupom antigénových testov. Tento nákup sa však neuskutočnil.

16. 11.
Prebehlo dôležité zasadnutie Ústredného krízového štábu, na ktoré sa dnes odvoláva I. Matovič. Krízový štáb schválil štvrté kolo, už dobrovoľného testovania, ktoré sa konalo v 458 mestách a obciach. Okrem toho I. Matovič po zasadnutí povedal, že sa dohodli na troch cieľoch, napríklad zraziť do Vianoc denné prírastky nakazených pod 500.

Premiér vraj dal tiež členom Ústredného krízového štábu hlasovať o tom, čo považujú za lepší nástroj na dosiahnutie týchto cieľov: lockdown alebo masívne testovanie. „Hlasovanie dopadlo jednoznačne v prospech masívneho testovania,“ vravel vtedy I. Matovič. Žiadne konkrétne uznesenie o tom, či pôjde o celoplošné testovanie alebo o cielené testovanie, sa neprijalo. „Konkrétny spôsob, ako masívne testovanie zrealizujeme – to je otázka najbližších dní, aby sme vám priniesli odpovede,“ povedal novinárom premiér.

19. 11.
I. Matovič už hovoril pred novinármi o celoplošnom testovaní ako o hotovej veci. Po rokovaní vlády vyhlásil: „Ústredný krízový štáb rozhodol s definitívnou platnosťou, že ideme do masívneho plošného testovania, ale na to potrebujeme mať zabezpečené testy, ktoré dnes v dostatočnom množstve nemáme.“ Ústredný krízový štáb a ani vláda však v skutočnosti nerozhodli o celoplošnom testovaní, na ktorom nebola zhoda. Podľa Richarda Sulíka sa na vláde rozprávali o celoplošnom testovaní len neformálne, mimo oficiálneho programu. Prijalo sa však uznesenie, ktoré poverilo ministra hospodárstva na nákup 16 miliónov kusov antigénových testov.

Už vtedy bolo podozrivé, že takouto úlohou bol poverený práve minister hospodárstva a nie Správa štátnych hmotných rezerv (ktorá to robila dovtedy), ministerstvo vnútra (ktoré bolo podobnou úlohou poverené 10 dní dozadu) alebo ministerstvo zdravotníctva (ktoré malo pripraviť zadanie). „Richard Sulík dostal túto úlohu, pretože som chcel, aby bol za niečo zodpovedný pri riešení tejto krízy a aby nemusel kritizovať zboku, ale aby prebral časť zodpovednosti,“ zdôvodnil I. Matovič.

Podľa uznesenia mali byť prvé 4 milióny kusov testov zakúpené do 2. decembra, čo neskôr R. Sulík označil za nereálne, pretože by musel porušiť zákonné lehoty. I. Matovič chcel pritom 1. kolo celoplošného testovania už v prvý decembrový týždeň.

23. 11.
Premiér nemal celoplošné testovanie stále oficiálne schválené. Ústredný krízový štáb sa na zasadnutí nevedel zhodnúť na forme ani rozsahu. Rozhodnúť sa malo teda až o dva dni neskôr.

24. 11.
Ozvalo sa osemčlenné konzílium odborníkov (poradný orgán ministerstva zdravotníctva), že neodporúča ďalšie kolo celoplošného testovania. Odporučilo testovanie cez mobilné odberné miesta.

25. 11.
Ústredný krízový štáb rozhodol o výraznom rozšírení počtu mobilných odberových miest. I. Matovič to na tlačovej konferencii prvýkrát hodil na ministra hospodárstva. „Vzhľadom na to, že minister hospodárstva oznámil, že nie je schopný zabezpečiť do termínu dostatok testov, tak sa prispôsobujeme situácii,“ povedal. R. Sulík mu totiž medzitým oznámil, že v zákonných lehotách sa antigénové testy do 2. decembra dodať nedajú. Odvtedy opakuje premiér svoj naratív o tom, že celoplošné testovanie sa neuskutočnilo, pretože R. Sulík nedodal testy.

1. 12.
R. Sulík pozastavil nákup antigénových testov. Dôvodom bol rozpor medzi zadaním ministerstva zdravotníctva a dodatočnými požiadavkami premiéra. Ministerstvo zdravotníctva totiž v prvom zadaní požadovalo špecificitu testov najmenej 97 percent. Premiér medzitým poslal R. Sulíkovi list, v ktorom žiadal čo najvyššiu špecificitu. R. Sulík sa ocitol v pasci. Špecificita 97 je pri antigénovych testoch skutočne nízka a pri celoplošnom testovaní by hrozili desaťtisíce falošne pozitívnych. Marek Krajčí sa bránil, že pri zadaní špecificity postupovali podľa odporúčaní WHO a ECDC.

Na druhej strane, ak by R. Sulík chcel uprednostniť vyššiu špecificitu, navýšila by sa cena testov, čo by zasa mohla ľahko napadnúť opozícia a médiá. Až do 6.12. sa ministerstvo zdravotníctva a hospodárstva doťahovalo na novom zadaní. Až potom sa vypísala súťaž.

22. 12.
Ministerstvo hospodárstva zrušilo súťaž na antigénové testy. Ukázalo sa, že R. Sulík si presadil príliš tvrdé podmienky, ktoré nedokázal nikto splniť. Testy nakoniec nakúpil priamo a ich špecificita je teraz podľa zmluvy najmenej 99,68 percent, teda výrazne vyššia ako požadovalo prvé Krajčího zadanie. Prvá várka testov dorazila na Slovensko 7. januára.