Igor Matovič a jeho vláda nezmenili svoje rozhodnutie ohľadom zákazu vychádzania, ani nezrušili pokuty pri celoplošnom testovaní pre ľudí, ktorí sa nestihnú dať otestovať. Firmy nebudú môcť podľa najnovšej vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva, podľa odporúčania vlády, pustiť od pondelka do svojich priestorov zamestnancov, ktorí nebudú mať negatívny test. To však viacerí právnici, i Úrad na ochranu osobných údajov, predbežne popierajú a nepovažujú to za dostatočný právny akt. 

Aké úmysly za týmito krokmi môžu stáť a čo by mohlo skutočne úspešne pomôcť v zápase s pandémiou z dlhodobého hľadiska, hodnotí v rozhovore pre TREND politologička Viera Žúborová z Bratislavského inštitútu pre politickú analýzu.

V rozhovore sa dočítate:

  • Kedy by celoplošné testovanie bolo úspechom pre všetkých
  • Prečo starý ani nový systém súčasných politických elít neraz nezaberajú u ľudí
  • Aké sú slabé miesta celoplošného testovania a čo by pomohlo
  • Ako začať budovať demokraciu zdola a za pomoci čoho

Prezidentka Zuzana Čaputová v piatok požiadala vládu, aby ešte pred celoplošným testovaním prehodnotila podmienky zákazu vychádzania a netrestala ľudí, ktorí sa z objektívnych dôvodov na testovanie nedostanú. Premiér Igor Matovič to ignoroval a v sobotu na tlačovke potvrdil, že necítil potrebu s ňou hovoriť. O čom svedčí táto ich vzájomná komunikácia?

Jedna vec je silné a dôležité postavenie prezidentky, ktoré by malo prezentovať názory majoritnej časti spoločnosti. Od začiatku sa snaží byť zástupcom všetkých ľudí bez rozdielu, nerozdeľuje ich na zodpovedných či nezodpovedných ako premiér. Jej jazyk sa snaží priblížiť ľuďom, pochopiť ich obavy z toho, čo sa na nich valí a zároveň ich upokojiť.

Z rétorického hľadiska upokojuje rastúcu nedôveru v politický systém a inštitúcie, ktoré ho reprezentujú. Je jedným z mála ľudí, ktorí sa snažia komunikovať počas krízy jednoznačne bez emočných výlevov, čo pomáha situácii.

Súčasná pandémia je úplne iná ako krízy, ktoré v minulosti ľudstvo malo. Prezidentka komunikuje uvážlivo, podobne ako iné ženy v štátnických funkciách, napríklad nemecká kancelárka Angela Merkelová, novozélandská premiérka Jacinda Ardernová či fínska premiérka Sanna Marinová.  

Z politologického hľadiska využíva všetky kompetencie, ktoré v tomto smere má, či už ako hlavná veliteľka ozbrojených síl alebo neformálne i z pozície jej hlasu, ktorým vecne a racionálne bojuje proti niektorým nešťastným krokom vlády, ktorých v poslednom čase pribúda.

Komunikácia premiéra sa odohráva prevažne na sociálnych sieťach alebo na tlačových konferenciách. V piatok sa vyjadril, že posledný križiak bojuje za Slovensko do poslednej chvíle. Emočne sa stavia do pozície bojovníka, pričom jeho kroky a názory sú nepredvídateľné. Je to jeho stratégia?

Slovenského premiéra možno prirovnať k americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi. To sú ľudia, ktorí sa snažia presadiť svoju víziu sveta. Bohužiaľ, tá nie je vždy kompatibilná s realitou. Igor Matovič nedokázal v posledných týždňoch racionálne odkomunikovať vláde i občanom svoje postoje z hľadiska neschopnosti otestovať celé Slovensko počas pár dní, bez riadnej a zodpovednej prípravy, za pomoci odborníkov.

Všetci, aj lokálni politici sa snažia voči občanom racionálne a zodpovedne komunikovať, okrem premiéra. Je to veľmi neštandardná situácia. 

Igor Matovič rúca 30 rokov starý systém, že elity tohto politického systému, nech v ňom boli akokoľvek „zakotvené“, mali určitú štábnu kultúru. On túto predstavu rúca. A rúca ju v momente, kedy sa spoločnosť dostáva do krízy, ktorú ešte nezažila.

Nepredstavuje stabilný „kameň“, o ktorý by sa ľudia mohli zodpovedne oprieť v ťažkých časoch. Jemu takáto situácia možno vyhovuje, podobne ako Donaldovi Trumpovi, alebo naopak, nie je schopný preklopiť sa z mikromanažmentu riadenia svojej firmy do makromanažmentu riadenia štátu. Preto prirodzene zlyháva.

Aj počas celoplošného testovania premiér avizuje, že by sa zrušením zákazu vychádzania zrušil celý zmysel celoplošného testovania, ľudia nemôžu uveriť bludom, že koronakríza týmto skončí.  Ľudia sa ho neraz zúčastnili aj preto, lebo sa obávali o to, že nemôžu ísť v pondelok do práce a zarábať si na živobytie, prípadne pod hrozbou pokuty. Môže niekto túto situáciu nejako zmierniť či upokojiť?

Ideálne by bolo sarkasticky povedané – odstaviť premiéra od komunikácie. Situáciu by mohlo upokojiť aj konzílium odborníkov, ktorí by mali byť racionálnym, odborným a vecným hlasom, ktorý bude tlmočiť kroky vlády, prípadne aj v súčinnosti s inými verejne činnými osobami. Nenechať to len na prezidentke, ale aj takto pomôcť v situácii. Ku konzíliu odborníkov sa obracia aj viera veľkej časti slovenskej populácie.

Problém je, že tu chýba určitá jednotná komunikácia na všetkých úrovniach. Stačí sa inšpirovať tým, ako to funguje v zahraničí. Napríklad na Novom Zélande sa čelní predstavitelia dohodli hneď na začiatku pandémie, ako budú komunikovať s verejnosťou vážnosť situáciu, zvažovať slová a odôvodňovať svoje činy. Pandemickú situáciu zvládajú preto, lebo sú politikmi v pravom slova zmysle.

My máme momentálne aktivistov na úrade vlády, ktorí sa snažia emočnými vyhrážkami ovládať masu ľudí, ktorá na ich prekvapenie hovorí, že to takto nechce, keďže už 30 rokov žijeme v demokracii.

Všetci koaliční partneri vo vláde mali svoje predvolebné kampane smerované na to, že proti niečomu bojujú – za lepšiu spravodlivosť, odstránenie korupcie, pozatváranie zlodejov... Nedokážu však stmeľovať spoločnosť pri vážnych témach. Matovič zrejme nepustí odborníkov k „mikrofónu“, nechce sa pustiť kormidla, čo v podstate každodenne ukazuje...

Určite väčšine bežných ľudí to skutočne pripadá tak, ako keby premiéra stále videli v tej istej fazóne aktivistu, ktorý stojí pred budovou Bonaparte a kričí do mikrofónu. Takúto situáciu bohužiaľ v súčasnosti vytvára. Je premiérom krajiny, ktorá zažíva vážnu krízu a len ťažko sa z nej bude dostávať, keďže nedokáže odkomunikovať ostatným zásadné riešenia problémov.

Slovenská spoločnosť, nech je akákoľkovek, sa za posledných 30 rokov už viackrát dokázala zmobilizovať aj bez toho, aby im bolo treba dať príkazy či nariadenia, napríklad na základe symbolov. Už len snaha niektorých „ítečkárov“ v posledných dňoch vytvoriť systém, ktorý povie, koľko ľudí je na jednom odbernom testovacom mieste, je skvelá vec.

My máme schopnosť mobilizácie, len musí byť pozitívna, nie na základe príkazov v momente, keď ide o ľudské životy.

V týchto dňoch pri celoplošnom testovaní situácia graduje, polarizuje sa spoločnosť na tých „zodpovedných“ a „nezodpovedných“, ktorí nebudú mať potrebný papier. V zálohe boli podľa odborníkov aj iné opatrenia, ktoré by mohli byť účinnejšie ako plošné testovanie, bez nariadení a príkazov, navyše dobrovoľnou formou a riadne odkomunikované prierezovo celou spoločnosťou v snahe pomôcť dobrej veci...

Paradoxne teraz máme šancu začať budovať to, čo sa 30 rokov snažia ľudia vytvárať – demokraciu odspodu. Ľudia majú šancu dôverovať svojim starostom i primátorom. Oni sú tí v prvej línii, ktorí si to odskáču najviac. Výzva s celoplošným testovaním, ktorá prebieha momentálne na lokálnej úrovni, dá šancu lokálnym lídrom a lokálnej demokracii, aby to viedli správnym smerom.

Ďalšia šanca je dôvera v odborníkov, ktorí sa zmobilizujú a začnú veľmi fakticky a vecne vysvetľovať ľuďom, čo potrebujú dosiahnuť v čase pandémie. Objasňovať im veľmi racionálne, že kríza sa nekončí – v Amerike už nastáva tretia vlna pandémie, čo by mohlo Slovensko predbežne dosiahnuť na prelome tohto a budúceho roka. Nikto nepripravuje spoločnosť na to, že táto kríza sa s nami povlečie minimálne do jari, nikto nevie, kedy skončí a akým spôsobom.

„Liečiť“ spoločnosť môžu teda najmä odborníci a lokálni lídri z miest a obcí po celom Slovensku. Nie ju pripravovať na to, čo sa stane tento víkend, ale na to, čo sa stane v najbližších mesiacoch či rokoch. Vtedy z toho budeme schopní vyjsť pozitívne.

Premiér sa často vystatuje na sociálnych sieťach o zbieraní skalpov, ktoré predhadzuje ľuďom. Keď niekto s jeho názormi nesúhlasí, volí slová neprístojné jeho postaveniu. V uplynulých dňoch ich adresoval kvôli obhajobe jeho nápadu s celoplošným testovaním prezidentovi Slovenskej lekárskej komory, ktorého nazval „bludárom na úrovni Kotlebu či vlastizradcom“, ale hnev obracia v postate na každého, kto nie je s ním v jednej „línii“. Má spoločnosť možnosť brániť sa?

Môžeme si naliať „čistého vína“ – súčasní lídri vlády nezvládajú krízu. Podobne ako Donald Trump, keď akákoľvek otázka médií, ktoré mu ide proti srsti, vyhlási, že je to je to fake news. Princíp je ten istý.

Igor Matovič a jeho vláda berie všetkých oponentov ako útočníkov. Najmä premiér degraduje iný názor, postavenie „oponenta“ až na úroveň toho, že ho spája s extrémistami. To je veľmi zlý signál pre spoločnosť.

Ako sa možno brániť? Ísť si za svojím. Stále máme občiansku spoločnosť, ktorá je veľmi silná a spolu s verejne známymi osobami je schopná nás dostať z krízy. Už teraz nezachránime to, čo sa na nás valí. Hráme bez pravidiel. Vieme však bojovať za to, aby sa spoločnosť prežila túto krízu, ktorá nie je len pandemická, ale aj mentálna.

Treba staviť na lokálnych lídrov i na odborníkov, ktorí sú schopní v ľudskom jazyku komunikovať v štýle, že toto je iba začiatok... Treba to prekonať, aby sme z toho vyšli ako víťazi.