Politológ Kubáček: Treba mať pripravený národný koncept, až potom kývnuť na európske kompromisy

Keď Česko preberalo prvého júla predsednícku stoličku v Rade Európskej únie od Francúzska, vytýčilo si viaceré ciele. Medzi nimi bolo posilnenie energetickej bezpečnosti či strategická odolnosť európskeho hospodárstva. Po šiestich mesiacoch, v závere predsedníctva, keď Česko odovzdá onedlho štafetu Švédsku, došlo k európskej dohode o cenovom strope plynu na 180 eur za megawatthodinu. Financial Times to označuje za úspech.

Priebeh a výsledky českého predsedníctva v rozhovore pre TREND hodnotí český politológ Ján Kubáček.

Podpredsedníčka Európskej komisie Věra Jourová hovorí, že české predsedníctvo bolo úspešné. Aké bolo podľa vás?

Bolo solídne. Mnoho vecí dotiahlo k úspechu. Ukázalo tiež, že sme dobrí vyjednávači, že máme dobre pripravených reprezentantov v EÚ, že domáca scéna nepodkopávala nohy našim predstaviteľom v Európe, a že sa podarilo dať dohromady silné a reprezentatívne aliancie. Bolo veľmi dobré, že ciele boli pragmatické, veľmi vecné. Práve preto sa mnoho vecí presadilo, a to pri rusko-ukrajinskom konflikte, bezpečnostných problémoch či energetických nedostatkoch.

Ako by sa malo postupovať ďalej?

Myslím si, že sú tu dve veľké poučenia. Na jednej strane, aby sme tých šesť mesiacov predsedníctva zúročili, a aby sme ďalej pokračovali vo vecných prístupoch. V mnohých ohľadoch sme si otvorili dvere, počíta sa s nami, preto by bolo ideálne, aby sa to pretavilo do ďalších šiestich rokov aktívneho vyjednávania. Aby sme teraz „nezatiahli záclony“ a nepovedali, že úloha je splnená a európske veci už neriešime. Bola by to škoda. Premárnil by sa veľký potenciál.

A čo druhé poučenie?

To je pre nás všetkých v tom, aby sme nesnívali a nežili v ilúzii európskeho riešenia, európskych kompromisov, ale aby sme vždy mali pripravený aj národný koncept. Inšpiráciou by nám v tom malo byť Rakúsko, Portugalsko, Španielsko, ktoré si najprv pripravili vlastné riešenia, a potom boli ochotné vyjednávať o nejakom európskom kompromise. A ukážkou toho je aj Nemecko – kým nemalo svoj koncept, tak rozhodne nekývlo na ten európsky.

Takže Česi boli hneď prístupnejší akceptovať európske riešenia?

My sme často zotrvávali na európskom kompromise, nemali sme vlastné scenáre, a potom sme prijímali národné recepty neskoro a draho. Typická ukážka je v cenových stropoch za plyn a energie. Tu si myslím, že sa musíme veľmi poučiť, a vždy mať ako prvý pripravený domáci scenár, a až potom hľadať európsky kompromis.