Nedá sa povedať, že by to Viktor Orbán nehovoril. Je 11. apríla 2010 neskoro večer. Budapeštianske Vörösmartyho námestie by potrebovalo byť o niečo väčšie, aby sa naň dav priaznivcov oslavujúcich víťazstvo Viktora Orbána a jeho Fideszu vošiel. Už po prvom kole volieb je jasné, že Orbánovo víťazstvo bude drvivé a Maďarsko čaká niečo ako politická revolúcia. Napokon, také víťazstvo, aké v ten deň zaznamenal Viktor Orbán, ešte v Európe v demokratických voľbách nikto nedosiahol. A V. Orbán, ktorý má za sebou osem rokov v opozičných laviciach, sa ho chystá náležite využiť.

„Bude to nový ekonomický a politický systém,“  rozhohňuje sa V. Orbán. Tvrdí, že bude vládnuť na základe „celonárodných konzultácií“. A že hlavným cieľom je likvidácia (postkomunistických) oligarchov, ktorí v minulých rokoch ovládli politiku. Šéf Fideszu v sebe nosí stále aj sen o veľkom Maďarsku. „Do systému národnej spolupráce budú zapojení i Maďari za hranicami Maďarska,“ hovorí pred tisíckami priaznivcov a predovšetkým zahraniční novinári spozornejú. Pozdĺž maďarských hraníc vrátane Slovenska sú stále milióny Maďarov, žijúcich väčšinou na kompaktných územiach. „Putin mixnutý Mussolinim,“ vypadne zo mňa na konci Orbánovho prejavu. Maďarský novinár, ktorý mi jeho reč tlmočí, len smutne prisvedčí. „To si trafil.“

Druhé kolo volieb o dva týždne osud Maďarska spečatí nadlho. Fidesz vyhráva väčšinu hlasov takmer vo všetkých jednomandátových obvodoch a V. Orbán bude ako prvý politik Európy sám disponovať ústavnou väčšinou. Likvidácia demokracie, tak ako ju Maďarsko a Európa do tohto času poznali, sa môže začať. Mnoho ľudí v Maďarsku si však stále myslí, že to nebude možné. Pred odchodom z volebnej reportáže robím rozhovor s maďarským politológom Péterom Krekom. „S dvojtretinovou väčšinou si bude môcť Fidesz robiť, čo bude chcieť. Som však presvedčený, že v medzinárodnom kontexte Maďarska niečo také ako ústup od demokracie, nie je možný. Nedokážem si to predstaviť,“ hovorí. Po jedenástich rokoch však orbánovské Maďarsko prekoná všetky predstavy.

Katastrofálna cesta do katastrofy

Tak ako mnohé iné veľké politické príbehy, ani ten maďarský sa nezačal z ničoho nič, ale už pred rokmi. Je polovica septembra 2006. Rýchlo nahádžem veci do auta, chvíľu dokonca váham, či si nemám zobrať aj nepriestrelnú vestu, ktorá ma v podobných situáciách sprevádza od vojnových reportáží z deväťdesiatych rokov v Sarajeve obliehanom Srbmi. Nakoniec ju nechám doma. Idem predsa do Budapešti.

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa