Vízia nového politického subjektu, ktorú predstavil dočasne poverený premiér Eduard Heger považuje politológ Miroslav Řádek za relevantnú. „O politickú stranu, o akej hovorí Eduard Heger, zameranú na liberálnejšieho voliča, orientovanú občianskodemokraticky alebo občianskoliberálnejšie, tu dopyt existuje. Je tu dopyt po modrej politike," povedal v diskusnej relácii týždenníka Plus 7 dní.
Napriek tomu si ale podľa jeho názoru pravicoví politici opäť nesplnili svoje „domáce úlohy". Teda najprv sa dohodnúť medzi sebou, mať dostatočný počet členov a až následne oznamovať relevantnú politickú silu. Nestačí, keď na úvodnú tlačovú konferenciu novej politickej strany prídu štyria ministri, pričom dvaja z nich majú rozpačitý prejav a dokážu polarizovať spoločnosť.
„Nezapadá to do toho, akú politiku si možno samotný E. Heger predstavuje, respektíve, že hneď od začiatku angažuje ľudí, ktorí tú víziu úplne nenapĺňajú alebo nezdieľajú, alebo nerobia ten štýl politiky," vysvetlil politológ.
Ľudia očakávajú rozhodného lídra
Pre mnohých voličov však nemusí byť uveriteľné, že práve vízia E. Hegera dokáže nasmerovať Slovensko na cestu, ktorou by malo ísť, keďže bol doposiaľ pevnou súčasťou hnutia OĽaNO.
Politológ identifikoval postoje, ktoré E. Heger sám zastáva, no na druhej strane neverí jeho líderskému potenciálu. „Väčšinu svojho politického života bol tieňom svojho bývalého straníckeho šéfa Igora Matoviča, ktorý ho vždy použil alebo postavil tam, kde ho potreboval," podotkol M. Řádek.
Náznaky toho, že E. Heger by mal robiť inú politiku ako I. Matovič, sa objavili už v priebehu minulého roka a mnohý ho na to vyzývali. Odvtedy však ubehlo dosť času, počas ktorého sa E. Heger k tomu, ako si predstavuje svoju politickú budúcnosť, vyjadroval len vyhýbavo. „A práve to ho robí neautentickým alebo slabým lídrom. A myslím si, že ľudia v týchto časoch očakávajú oveľa rozhodnejšieho lídra," povedal politológ.
Vyšachuje Heger Matoviča z politiky?
Strana E. Hegera Demokrati chce osloviť iný typ voliča ako hnutie OĽaNO. Igor Matovič si to podľa odborníka predstavuje tak trochu jednoducho. A teda, že I. Matovič sa bude usilovať o priazeň konzervatívno-sociálneho voliča a E. Heger sa sústredí skôr na mestského, liberálnejšieho voliča, pričom sa napokon obaja stretnú v parlamente, kde budú pokračovať v povolebnej spolupráci.
„No tak to nebude. Pretože E. Heger a jeho kolegovia majú veľmi nízky potenciál na to, aby sa stali parlamentnou stranou," uviedol politológ s tým, že z marketingového hľadiska chvíľu potrvá, kým si ľudia zvyknú na názov strany, ako aj na to, že na trhu sa objavil nový produkt.
Súčasne to nebude prínosné ani pre I. Matoviča, pretože časť voličov OĽaNO sa bude snažiť získať pre seba práve E. Heger. Ak to bude čo i len tisíc alebo sto hlasov, v niektorých prípadoch môže byť aj takýto počet hlasov rozhodujúci. Ako dodal politológ, videli sme to najmä pri parlamentných voľbách 2020 a 2016, keď niektorým politickým stranám nechýbalo veľa voličských hlasov na to, aby sa dostali do parlamentu. A presne to môže chýbať aj I. Matovičovi, „pri ktorom si paradoxne myslím, že napriek všetkým svojim problémom, ktoré si za ostatné tri roky v politike narobil, má jeho politické hnutie ešte stále väčšiu podporu verejnosti“ ako nová strana dočasne povereného premiéra.
Parlament bez občianskej pravice
Mnohé strany avizovali ambíciu spájať sa pred parlamentnými voľbami, no v minulosti skončili podobné ambície zvyčajne „v koši". Uplynulo takmer 20 rokov odvtedy, čo sa so stranou SDKÚ spojila Demokratická strana Ľudovíta Kaníka a spájanie stredopravého priestoru na Slovensku sa pokladalo za dokončené. Inými slovami, došlo k integrácii občianskej pravice a zároveň tu bolo KDH, ktoré oslovovalo konfesionálneho voliča napravo.
Približne od roku 2009 sa však tento priestor neustále drobí. Z SDKÚ sa oddelilo Slobodné fórum a napokon zo strany odišli aj jej najvýraznejšie osobnosti Mikuláš Dzurinda s Ivanom Miklošom. V roku 2020 sa cez bránu parlamentu pokúsilo dostať Progresívne Slovensko, ktoré sa spájalo so stranou Spolu.
Mien, ktoré sa snažia integrovať alebo rozdrobiť pravé politické spektrum, je podľa politológa príliš veľa. A keď niekto každý týždeň ohlási vznik novej politickej strany, tak to len poukazuje na skutočnosť, že základné súradnice pred voľbami sú pre pravicu úplne zlé a že tam pravdepodobne prepadne veľmi veľa voličských hlasov. Rozhodne teda nie je vylúčené, že občianska pravica v budúcom parlamente zastúpená vôbec nebude.
Ďalšie dôležité správy
