Núdzový stav, väčšie obmedzenie práv a menej právomocí pre ústavný súd. Vláda ide meniť ústavu

Vláda Igora Matoviča chystá veľké zmeny v ústavnom zákone v rámci reformy súdnictva, ktoré majú platiť už od januára 2021. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) sa chystá v súvislosti s predlžovaním núdzového stavu ho upraviť tak, aby reflektoval aktuálnu situáciu. Dnes ho totiž možno vyhlásiť len v nevyhnutnom rozsahu, na nevyhnutý čas a najdlhšie do 90 dní. Rokovať o tom budú poslanci v najbližších dňoch. 

„Keď je potrebné predĺžiť núdzový stav, prihováram sa za zmenu ústavného zákona, aby reflektoval aktuálnu situáciu. Pandémia, ktorej čelíme, nám prináša novú situáciu, ktorú ústavodarca nepoznal a ani nemal ako poznať v čase, keď prijímal ústavný zákon, ktorý určuje hranice pre núdzový stav," uviedla M. Kolíková pre médiá. Otázkou zostáva, čo to prinesie v praxi pre ľudí, fyzické či právnické osoby z radov podnikateľov, ktoré sa naň budú chcieť obrátiť. TREND zisťoval viac.

Na skrátené konanie nie je dôvod

Vláda chce meniť ústavný zákon tak, aby jej slovami ministerky M. Kolíkovej čo najviac vyhovoval vzhľadom na súčasnú pandemickú situáciu. Má na jeho schválenie dostatok hlasov, s čím zrejme ráta. Ak príde návrh na skrátené legislatívne konanie, existuje podľa ústavného právnika Vincenta Bujňáka z Katedry ústavného práva Univerzity Komenského v Bratislave vysoké riziko, že na to nebudú splnené zákonné podmienky.  

„Pokiaľ totiž najneskôr od marca 2020 vláda vie o pandémii a jej dôsledkoch a vyhlasovala  núdzový stav podľa daného ústavného zákona, bolo možné pripraviť a predložiť návrh jeho novelizácie do riadneho pripomienkového konania. Napríklad v mesiacoch jún, júl, august, september,“ pripomína ústavný právnik V. Bujňák.

Je zvedavý, či a ako navrhovaný text novely predĺži časové obdobie, na ktoré možno núdzový stav vyhlásiť. „Ak by k tomu došlo, ruka v ruke by s tým malo ísť rozšírenie okruhu oprávnených subjektov, ktoré môžu iniciovať pred ústavným súdom začatie konania o súlade núdzového stavu s ústavnými predpismi, minimálne o verejného ochrancu práv,“ konštatuje V. Bujňák.

Na Ústavný súd SR sa totiž môže obrátiť skupina aspoň 30 poslancov Národnej rady, prezidentka a generálny prokurátor. Ústavný právnik sa tiež domnieva, že by mala existovať možnosť napadnúť núdzový stav kedykoľvek počas jeho trvania, nie iba v krátkej lehote 5 dní od jeho vyhlásenia.  

Preukázané ohrozenie verejného zdravia

Núdzový stav sa má meniť len za podmienok súčasne zmeny intenzity ohrozenia verejného zdravia, alebo s tým súvisiacich záujmov, a tá musí byť riadne preukázaná, hovorí právnik Martin Píry z Katedry finančného a správneho práva Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.