Maďarský vládny blok Fidesz-KDNP získal 3. apríla v parlamentných voľbách rekordných vyše tri milióny voličských hlasov, čím získal v zákonodarnom zbore tretíkrát po sebe ústavnú väčšinu. Viktor Orbán skonštatoval, že ide o „víťazstvo, ktoré je vidieť aj z Mesiaca, ale z Bruselu celkom určite“.
Nemýlil sa. V Bruseli si jeho výhru skutočne všimli a patrične reagovali. Len dva dni po volebnom víťazstve spustila Európska únia proti Maďarsku konanie pre obchádzanie celoúnijných demokratických noriem a porušovanie zásad právneho štátu. O čo ide?
Pointa je jednoduchá. Štát, ktorý narúša zásady právneho štátu, nebude mať nárok na peniaze z európskeho rozpočtu.
Tento mechanizmus dlhodobo kritizovali najmä Poľsko a Maďarsko, ktoré čelia najsilnejšiemu tlaku orgánov EÚ pre svoj vzťah k mimovládnym organizáciám, sexuálnym menšinám, slobode médií, nezávislosti súdov, ako aj pre obvinenia z korupcie pri čerpaní európskych dotácií.
Poľsko aj Maďarsko namietali, že interpretácia právneho štátu môže byť široká a môže sa týkať aj hodnotových otázok či politických krokov, ktoré s právnym štátom priamo nesúvisia. Vec napadli na Súdnom dvore EÚ, ale ten sa 16. februára postavil na stranu Bruselu.
Mechanizmus je podľa neho právne v poriadku a Únia ho môže použiť, ak niektorý členský štát porušuje zásady právneho štátu.
Neustúpime tlaku Bruselu pokiaľ ide o výchovu našich detí
To znamená, že obe vlády môžu stratiť prístup k finančným prostriedkom EÚ.
Vážnejší problém to predstavuje pre Maďarsko, ktoré má tento týždeň dostať oznámenie o začatí konania. Ako vysvetľuje Denník N, spustenie mechanizmu musí najskôr konsenzom schváliť eurokomisia. „Ak Budapešť dostane list Európskej komisie o začatí konania, maďarská vláda má jedno- až trojmesačnú lehotu (o jej dĺžke rozhoduje Komisia) na vznesenie pripomienok proti zisteniam tohto orgánu. Ak sa Komisia domnieva, že iná náprava nepomôže, navrhne Rade EÚ prijatie sankcií. Tu už ide o zastavenie vyplácania peňazí,“ objasňuje denník.
Komisia môže zastaviť vyplácanie peňazí z európskeho rozpočtu, ako aj z fondu obnovy, ktorý Maďarsku ešte ani neschválili. Maďarská ministerka spravodlivosti Judit Vargová však už vopred avizuje, že jej krajina od svojich politík neupustí a nepodriadi sa Bruselu.
„Je ťažké odpovedať na list, kým nepoznáme jeho obsah, ale vyjasnime si niektoré veci: neustúpime tlaku, Maďarsko nedodá zbrane a nepošle vojakov na Ukrajinu. Nedovolíme, aby energetické sankcie prinútili maďarské rodiny platiť cenu vojny. Nebudeme ustupovať ani v rodových otázkach, pokiaľ ide o ochranu a výchovu našich detí,“ zdôraznila Vargová.
Šéfka rezortu spravodlivosti sa domnieva, že „spustenie mechanizmu by bolo skutočne iracionálnym a riskantným rozhodnutím pre celú Úniu, čo by opäť dokázalo, že Brusel sa chce pomstiť za víťazstvo národnej konzervatívnej strany 3. apríla“.
Zbrane Ukrajine nedodáme, len humanitárnu pomoc
Maďarsko razí čiastočne vlastnú líniu aj v otázke vojny na Ukrajine.
Orbán odsúdil ruskú inváziu v tejto krajine a súhlasil s európskymi sankciami. Zastáva však názor, že Maďarsko musí zostať mimo tohto konfliktu. Na marcovom samite Európskej únie ho preto ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval, aby „sa rozhodol, na koho strane stojí“.
Napriek zdvihnutému obočiu bezpečnostných expertov rezort maďarskej diplomacie uviedol, že Maďarsko nebude svojmu susedovi dodávať zbrane a nedovolí ani tranzit zbraní iných štátov cez svoje územie.
„Nemožno robiť nepremyslené kroky a robiť návrhy, aké robí ľavicová opozícia. Netreba posielať zbrane do susednej krajiny, pretože tam žijú aj Maďari, a je možné, že tieto zbrane môžu použiť prípadne aj proti nim,“ povedal v tejto súvislosti Orbán.
Cez maďarskú hranicu sa na Ukrajinu dostane len nevojenská pomoc, ako osobné ochranné prostriedky, zdravotnícky či humanitárny materiál.
Orbán ostáva tiež jediným európskym lídrom, ktorý kritizoval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. „Toto víťazstvo si budeme pamätať do konca života, pretože sme museli bojovať proti obrovskému množstvu protivníkov: miestnej ľavici, medzinárodnej ľavici všade okolo, byrokratom z Bruselu, všetkým peniazom a inštitúciám Sorosovho impéria, medzinárodným mainstreamovým médiám a aj ukrajinskému prezidentovi. Nikdy sme nemali toľko oponentov naraz,“ citovala Orbána krátko po voľbách BBC.
O dva dni neskôr Zelenskyj v ukrajinskej verejnoprávnej televízii v reakcii na Orbánovo víťazstvo uviedol: „Maďarský premiér Viktor Orbán sa musí rozhodnúť, či si zvolí Moskvu alebo iný svet (Západ).“ Dodal, že predseda maďarskej vlády má strach z ruského vplyvu.
Maďarské ministerstvo zahraničných vecí následne skonštatovalo, že „je načase, aby ukrajinskí lídri prestali s urážaním Maďarska“ a predvolalo si veľvyslanca Ukrajiny. „Nie je to naša vojna, my do nej nechceme vstúpiť. Nechceme ohroziť mier a bezpečnosť Maďarov, preto neposielame zbrane a nepodporíme energetické sankcie,“ upresnil šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó.
