Môže mať Slovensko nefunkčnú vládu? Je menšinová vláda realistická? Odpovedá ústavný právnik

Z rozhovoru sa dozviete:

• Ako dlho môže fungovať menšinová vláda
• Aký je rozdiel medzi demisiou vlády a vyslovením nedôvery vláde
• Ako ústavne korektne docieliť predčasné voľby

 

Momentálne hrozí Slovensku menšinová vláda. Stalo sa to už niekedy v histórii Slovenska?

Áno, konkrétne posledné dva roky druhej Dzurindovej vlády, niekedy v rokoch 2004 a 2006. Vtedy došlo k niečomu podobnému, k čomu teoreticky môže, no nemusí, dôjsť aj teraz.

Keď sa po voľbách 2002 vytvorila väčšinová koalícia v parlamente, postupom času od nej odchádzali poslanci, až sa v istom bode stalo, že vláda nemala v parlamente nadpolovičnú väčšinu. Napriek tomu sa vtedy vláda udržala až do volieb. Tie síce formálne boli predčasné, ale volebné obdobie sa skrátilo len o nejaké tri mesiace, čiže reálne vláda vydržala až takmer do konca.

Ale na to, aby fungovala menšinová vláda, je potrebné, aby bol parlament uznášaniaschopný. Čo to znamená?

Znamená to, že pri schôdzi sa prezentuje nadpolovičná väčšina poslancov ako prítomní. To je mimochodom potrebné, aj keď je vláda väčšinová, lebo keby neboli poslanci prítomní v predpísanom počte, parlament nemôže rozhodovať. Keby takýto stav trval nepretržite viac ako tri mesiace napriek tomu, že je parlament zvolávaný, tak to by bol jeden z dôvodov, pre ktoré môže prezident rozpustiť Národnú radu. Nasledovali by predčasné voľby.

Pokiaľ by strany SaS a Za ľudí opustili vládu, ale v parlamente by sa prezentovali, tak menšinová vláda môže fungovať aj dlhšie ako tri mesiace?

Samozrejme, menšinová vláda môže fungovať teoreticky aj celé štyri roky. No ak má fungovať plynule, tak by mala mať dohodu s nejakou časťou parlamentu, ktorá je ochotná menšinovú vládu tolerovať a, samozrejme, umožniť schvaľovať návrhy, ktoré do parlamentu predkladá.

Lebo jedna vec je, že sa nevysloví nedôvera vláde – že vláda formálne nestratí dôveru a teda nie je odvolaná, ale druhá vec je, či je vláda schopná vládnuť. A to je veľmi podstatné. Keď vláde neprechádzajú návrhy v parlamente, tak to je len prežívanie, nie naozajstné vládnutie. Vláda by bola na jednej strane menšinová a formálne by si držala dôveru, lebo nikto by nebol v parlamente v takom počte, aby jej dokázal vysloviť nedôveru, a sama by o dôveru nežiadala, aby sa neukázalo, že ju nemá. Teoreticky sa to dá predstaviť, no prakticky takýto stav nemôže trvať roky.

Keby vláda podala demisiu, má to nejakú výhodu či nevýhodu oproti situácii, keď by jej bola vyslovená nedôvera?

Je tam veľký rozdiel, pretože ak vláda podá demisiu, vtedy nestratí dôveru.