Mohol byť najväčším producentom na svete, no teraz môže prísť o ropu aj dve tretiny územia

Pôvodne nešlo o nič iné ako o kus pralesa. Keď sa však v polovici 19. storočia v britskej Guyane objavilo zlato, ožil spor medzi Venezuelou a britskou dŕžavou o tom, komu územie patrí. Podobná situácia sa zopakovala v posledných rokoch, keď vo vodách krajiny najväčšia súkromná ropná firma sveta, ExxonMobil, objavil jedno za najväčších ložísk v nedávnej histórii.

Guyana bola pôvodne holandská dŕžava, no od konca 18. storočia ju kontrolovali Briti. Po napoleonských vojnách sa v roku 1814 obe krajiny dohodli, že sa stane oficiálnou súčasťou britského teritória. Venezuela, jej sused, ktorý vznikol o niekoľko rokov neskôr, protestoval. Veľkú oblasť, na západ od rieky Essequibo, považoval za svoje územie.

Briti jeho požiadavky ignorovali. Keď sa našlo v oblasti zlato, spor ožil do takej miery, že Venezuela prerušila diplomatické styky s britskou korunou a požiadala Spojené štáty o pomoc. Tie zriadili medzinárodný tribunál, ktorý mal rozhodnúť o osude územia. Piati sudcovia, z čoho dvaja boli Briti, dvaja Američania a jeden Rus jednohlasne rozhodli, že hranice sa meniť nebudú. A problém sa zdal byť vyriešený.

O pol storočia neskôr, keď sa v roku 1966 Guyana od britskej koruny osamostatnila, sa Venezuela opäť ozvala, že v tribunáli nemala vlastné zastúpenie a preto dohodu anuluje. Svojho omnoho menšieho suseda sa snažila dotlačiť k dohode, čo sa nepodarilo bilaterálne a ani na pôde OSN.

Problém je v tom, že sporné územie Essequibo, hoci riedko osídlené, tvorí dve tretiny územia Guyany. Krajina by sa nevzdala iba jeho, ale najmä významných ložísk ropy pod dnom Atlantiku, ktoré od roku 2015 začala v oblasti nachádzať americká firma ExxonMobil. Tú pred desiatimi rokmi vyhnal z Venezuely bývalý prezident Hugo Chávez.