Do roku 2026 musia členské štáty zaviesť predpisy migračného paktu do praxe. Politológ a niekdajší veľvyslanec vo Francúzsku profesor Petr Drulák pre TREND hovorí o výzvach schváleného dokumentu. Upozorňuje, kde Francúzsko urobilo chyby, keď dnes nelegálnu migráciu vo viacerých ohľadoch nezvláda.
Európsky parlament a najnovšie ministri členských krajín Európskej únie (EÚ) schválili pakt o migrácii a azyle. Niektorí politici tvrdia, že je to po ôsmich rokoch rokovaní lepšie ako nič. Súhlasíte?
Pre nás v strednej Európe sú veľmi kontroverzné skryté kvóty. Znamená to, že v prípade, ak dôjde k nejakej väčšej migračnej vlne a Grécko, Taliansko alebo ďalší štát to nebude zvládať, tak budeme mať povinnosť prijať migrantov, hoci oni k nám vôbec pôvodne nesmerovali.
Alebo ak ich neprijmeme, budeme platiť pomerne vysokú pokutu. To je niečo, proti čomu sme sa od veľkej migračnej krízy úspešne desať rokov bránili a dnes sa to stáva európskym zákonom. Považujem to za veľmi kontroverzné.
Na druhej strane, v tomto zákone sú aj ustanovenia, ktoré pomáhajú bojovať proti migrácii, odsúvať migrantov mimo Európy a vyhlásiť výnimočný stav, pri ktorom sa zastavia všetky bežné azylové procedúry a bude sa možné efektívnejšie brániť nelegálnej migrácii.
Je však otázne, či zostrenie mechanizmov a zefektívnenie odsunu vôbec obstojí pred súdmi.
Mohli krajiny, ktoré odmietajú benevolentnú migračnú politiku, urobiť viac? Diskutovali dostatočne o celej problematike?
Štáty ako sú krajiny V4 nemajú blokačnú menšinu. Česká vláda síce zohrala neslávnu úlohu, pretože sa to všetko uzavrelo počas českého predsedníctva. No aj keď by predsedal Rade EÚ niekto iný, tak by sa to možno skončilo úplne rovnako. To je, žiaľ, súčasná realita EÚ – ak sa najväčšie štáty na niečom dohodnú, tak to nemáme šancu zablokovať. Preto je veľmi dôležité udržať jednomyseľnosť tam, kde ju ešte máme.
Ako by mala vyzerať migračná politika Únie v súčasnosti, keď viaceré európske mestá majú napríklad problém s no-go zónami?
Teraz, keď sa už migračná politika v tejto podobe stáva zákonom, treba využiť všetky možnosti oveľa rýchlejších odsunov migrantov. Je tiež potrebné identifikovať, že časť európskej spoločnosti prepadla promigračnému extrémizmu. Ľudia, ktorí robia všetko preto, aby sa migranti do Európy masívne dostali, ohrozujú spoločnosť. Je preto namieste, aby sme sa proti takémuto konaniu, za ktorým sú často aj rôzne neziskové organizácie, začali brániť.
Pôsobili ste vo Francúzsku. V čom urobilo na základe vašich poznatkov chyby v migračnej politike, keď dnes čelí viacerým útokom v školách či neúspešnému prispôsobeniu sa migrantov domácej francúzskej spoločnosti?
Francúzsko urobilo chyby v tom, že migrantom vychádzalo príliš v ústrety v otázkach, v ktorých si majú udržiavať svoju pôvodnú kultúru. Ono v podstate začalo podliehať multikulturalizmu. Francúzsky spoločenský model bol vždy postavený na asimilácii k určitým republikánskym hodnotám. A to Francúzsko v osemdesiatych a deväťdesiatych rokov vzdalo.
Práve v tom čase sa začali vytvárať getá ľudí, ktorí trvajú na svojej kultúrnej odlišnosti, ktorá je iná než francúzska a ktorá sa voči francúzskej dominantnej identite nepriateľsky vymedzuje.
Ako v súčasnej situácii postupovať?
Toto francúzsky štát zanedbal. A zanedbal najmä masívne presuny migrantov. Problém totiž nie je migrácia ako taká, ak je skôr individuálna. Ale ak sa z nej stane masívna migrácia, s tým si spoločnosť nedokáže na sto percent poradiť.
Takže sa ani nemôžeme veľmi čudovať, že Francúzsko skončilo, tak ako skončilo. Dnes skutočne francúzsky štát nemá kontrolu nad významnými územiami v rámci spoločnosti a dochádza k násiliu. Na niektorých predmestiach vládnu imámovia a na ďalších drogoví díleri. A to je situácia, keď by štát mal zase obnoviť svoju prítomnosť. Lenže štát to už nedokáže, pretože sa sám bojí násilia, ktoré by tým rozpútal.
Vo Francúzsku sa mali od začiatku trvalo a dôsledne vymedziť voči všetkým protifrancúzskym prejavom. Dnes už to totiž prerástlo do takých rozmerov, že si s tým nevedia dať rady.
Reflektuje dnes francúzska spoločnosť, že niektoré kroky sa mohli robiť inak?
Možno to, čo sa bude diať v súvislosti s olympijskými hrami, bude lekcia pre všetkých. Keď si uvedomia, že krajina je v stave, v ktorom nechcú, aby sa nachádzala. Vo francúzskych médiách však zatiaľ tí, ktorí vítajú migrantov, prevažujú. A tých, ktorí upozorňujú na to, že Francúzsko migráciu nezvláda, spoločnosť onálepkuje. Dnes Francúzsko skutočne neohrozuje extrémna pravica, no ohrozuje ho spojenectvo islamu a ľavice.
Mlčať o probléme nezvládnutej migrácie však už nejde. V poslednom čase totiž pribúda toľko násilných incidentov, že už sa to nedá zamlčovať.
- Petr Drulák
- Vyštudoval medzinárodné vzťahy na Vysokej škole ekonomickej (VŠE) v Prahe. Prednášal na VŠE v Prahe na Katedre medzinárodných vzťahov a na Fakulte sociálnych vied Univerzity Karlovej ako profesor politológie. Bol štátnym tajomník Ministerstva zahraničných vecí ČR a pôsobil ako veľvyslanec ČR vo Francúzsku. Od roku 2004 do 2013 bol riaditeľom Ústavu medzinárodných vzťahov. Prednáša na Katedre politológie a medzinárodných vzťahov na Západočeskej univerzite. Je autorom viacerých kníh ako Metafory studené války, Teorie mezinárodních vztahu či Podvojný svět.
Ďalšie dôležité správy
