Mario odchádza, slučka záhuby prichádza. Prevrat populistov zvyšuje riziká Talianska a eurozóny

Výraz slučka záhuby alebo „doom loop“ sa bude po štvrtkovom dianí objavovať čoraz častejšie. Opisuje situáciu, keď šok jednej časti ekonomiky je násobený jeho efektom na ďalšiu časť ekonomiky. V Taliansku sa prejavil pred dekádou, počas európskej dlhovej krízy.

Vtedy výpredaj vládnych dlhopisov spôsoboval masívne straty talianskym bankám, ktoré boli jeho primárnymi držiteľmi. Štát ich musel zachraňovať, čím sa ďalej zhoršovala jeho fiškálna situácia, čo nútilo investorov k ďalším výpredajom vládnych dlhopisov. Slučka záhuby bola na svete.

Ukončila ju až Európska centrálna banka kvantitatívnym uvoľňovaním, keď začala nakupovať nelimitované množstvo štátneho dlhu. Výnosy 10-ročných talianskych dlhopisov zázračne klesli na jedno percento, kde boli ešte aj začiatkom tohto roka.

Neprestajne rastúca inflácia však poskytla silné dôvody na ukončenie politiky záporných úrokových sadzieb aj kvantitatívneho uvoľňovania – faktorov, ktoré stáli za talianskym „zázrakom“. V očakávaní zmeny vzrástli výnosy na talianskych dlhopisoch na štyri percentá a začali hroziť problémami.

K nim sa znenazdajky pridali aj problémy politické, keď sa do domácej politiky opäť vniesol taliansky rozmer. 67. vláda za 75 povojnových rokov je u konca. Paradoxne, spúšťačom bolo Hnutie piatich hviezd, ktoré si v jesenných voľbách dramaticky pohorší.

Ak voľby dopadnú podľa predpokladov, ich víťazom bude jediná strana, ktorá odmietla byť súčasťou Draghiho vlády národnej jednoty. Bratia Talianska sú euroskeptici, ktorí kritizujú „bruselských byrokratov“ a ich snahou je vyjednať si férovejší vzťah s Bruselom.

K 20 preferenčným percentám strany sa pridá 20 percent ďalších dvoch pravicových, no antisystémových strán - Berlusconiho Forza Italia a Salviniho Liga. Nie je to tak dávno, čo Salvini chodil s tričkom s nápisom „No euro“.

Pravicová koalícia vycítila svoju šancu a potopila Draghiho vládu, ktorá bola pre domácich politikov až príliš reformná. Super Mariovi sa síce podarilo zachrániť euro, no Taliansko nezachránil. Bez neho skončí reformná snaha Ríma v koši.

Získanie 200 miliárd eur, najviac z celého plánu obnovy, sa krajine vzdiali. A bez sľúbených kľúčových reforiem je šanca na ukončenie dramatického zaostávania Talianska v produktivite práce za ostatnými európskymi krajinami v nedohľadne.

Vyššie sadzby bankám nepomáhajú

Vo štvrtok Európska centrálna banka zvýšila úrokové sadzby v eurozóne o prekvapujúceho pol percentuálneho bodu. Banky by sa mali radovať. Vyššie úroky totiž znamenajú vyššie marže. Úverové marže amerických bánk sú až trojnásobne vyššie oproti európskym. Akcie talianskych bánk však v reakcii prepadli.

Pod tlak sa dostali akcie Intesa Sanpaolo a Unicredit, keď stratili tri, resp. štyri percentá. V tomto roku strácajú 27, resp. 36 percent. Európsky bankový index je pritom nižšie iba o 15 percent.