Prioritnou úlohou v rámci rusko-ukrajinského konfliktu by malo byť začatie diplomatických rokovaní s cieľom čo najskôr ukončiť vojnu na Ukrajine. Predseda zahraničného parlamentného výboru Marián Kéry (Smer-SD) tvrdí, že Čína by v tomto prípade mohla zohrať úlohu silného mediátora.

„Čínsky prezident bol na návšteve v Ruskej federácii a mám informácie, že by sa v dohľadnom čase mohol stretnúť aj s ukrajinským prezidentom. A je to jedna z možností, ako by sa mohli opätovne naštartovať mierové rokovania, ktoré sme mohli vidieť v marci minulého roka v Turecku, ktoré bohužiaľ stroskotali," uviedol M. Kéry v diskusnej relácii týždenníka Plus 7 dní Karty na stôl. Zároveň dodal, že s vyjadreniami niektorých slovenských politikov, ktoré hovoria, že je potrebné držať konflikt čo najďalej od slovenských hraníc, nesúhlasí.

Nový geopolitický súboj

V rámci ruskej vojny na Ukrajine sa však môže otvárať ďalší geopolitický súboj. Niektorí komentátori totiž hovoria o dôsledkoch stretnutia ruského prezidenta Vladimira Putina s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom vo forme utuženia vzájomných vzťahov v rámci obchodu či spoločných vojenských cvičení. Otázkou je, či budeme svedkami prípadných ďalších geopolitických sporov medzi Spojenými štátmi a Európou a hráčmi, akými sú Rusko a Čína.

Predseda zahraničnopolitického parlamentného výboru to nevylučuje. Nemyslí si však, že by cieľom Číny bolo vytváranie umelých blokov a nových vojenských zoskupení. „Ona manévruje pragmaticky, aj čo sa týka vojenskej oblasti, zahraničnej politiky, obchodu či ekonomiky," priblížil v globále postoj Pekingu M. Kéry.

Rusko smerovanie politiky nezmenilo

Tým, že Európska únia a Spojené štáty uvalili na Moskvu tvrdé sankcie, Rusko bude podľa jeho názoru pragmaticky hľadať nové trhy, na ktorých by mohlo umiestniť svoje tovary či komodity. Na mysli má najmä ropu a zemný plyn.

Podľa poslanca bolo logické predpokladať posilnenie vzťahov medzi Čínou a Ruskou federáciou, čo návšteva Si Ťin-pchinga len dokumentuje. Sankcie, myslí si M. Kéry, nepriniesli zmenu kurzu politiky Ruska, a to ani v súvislosti so situáciou na Ukrajine.

Rusko si na druhej strane našlo iné odbytiská, akými sú India, Čína, Brazília, arabské či africké krajiny. „To sú veľmi veľké štáty, kde je omnoho viac potencionálnych kupcov, ako ich je v Európskej únií alebo v Spojených štátoch," vysvetľuje M. Kéry.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v súvislosti s návštevou čínskeho prezidenta uviedol, že má informácie o tom, že Vladimir Putin požiadal o pomoc so zbraňami.

Marián Kéry povedal, že touto informáciou nedisponuje. „Zopakujem, som proti dodávke zbraní ako Ukrajine, tak Ruskej federácii, pretože zbrane iba predlžujú vojenský konflikt a prinášajú nové a nové obete," podotkol.

Rozhodujúce stretnutie Zelenského so Si Ťin-pchingom

Strana Smer-SD každopádne presadzuje zastavenie dodávok zbraní Ukrajine. Na druhej strane M. Kéry nie je za to, aby sa Ukrajina vzdávala svojich legitímnych území. Oba štáty však musia pristúpiť k istým kompromisom, aby došlo k zastaveniu bojov.

„Skutočne potrebujeme silného mediátora. V tom minulom roku to boli Turci. Tí majú teraz iné problémy. Teraz by to mohla byť Čína. Ešte na začiatku konfliktu mohol byť mediátor aj niekto z európskych štátov, ako sú Francúzi a Nemci, ale myslím si, že sme si úplne zabuchli dvere a nie sme dôveryhodní pre Ruskú federáciu najmä po vyjadreniach bývalej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, ktorá uviedla, že dohody z Minska boli uzavreté iba preto, aby Ukrajina dostala väčší čas na prípravu," uzavrel M. Kéry.

Čína predstavila na prvé výročie rusko-ukrajinského konfliktu svoj mierový plán. Ten však bol práve západným svetom úplne odmietnutý, no prijalo ho Rusko.

Podľa poslanca M. Kéryho sa verejnosť dozvie viac po avizovanom stretnutí čínskeho prezidenta s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Európska únia a Spojené štáty americké by však podľa poslanca nemali tlmočiť záujmy Ukrajiny a je nevyhnutné robiť všetko preto, aby si prezidenti ruskej federácie a Ukrajiny sadli k jednému rokovaciemu stolu.

Ďalšie dôležité správy

Politológ Miroslav Řádek v štúdiu PLUS 7 DNÍ v Bratislave.
Neprehliadnite

Občianska pravica v budúcom parlamente zrejme zastúpená nebude, tvrdí politológ