Malý mozoček, veľký krik? Matovič tlačí na pílu, ľud spod hradu vzhliada k Európskemu súdu

Celoplošné testovanie bude opäť čoskoro na programe dňa. Do Vianoc ho chce premiér Igor Matovič zopakovať, inak sa znovu vyhráža lockdownom. To všetko tu už raz bolo. Kto sa predtým nechcel dať testovať, nemohol bez modrého certifikátu s negatívnym výsledkom chodiť do práce, podnikať, ísť na úrad ani k lekárovi.

Nedobrovoľná priepustka na „slobodu“ bola od neho prázdnym sľubom, a tak mnohí začínajú čoraz viac zvažovať, kto im pomôže brániť sa možno aj právnou cestou. A rovno na Európskom súde.

Európsky súd môže rozhodnúť

Bežní ľudia aj podnikatelia sa môžu obrátiť, či už individuálne alebo aj skupinovo, najskôr na naše súdy so žalobou ohľadom ochrany ich ľudských a iných práv, prípadne na Ústavný súd.

Vládna koalícia však najnovšie plánuje od Nového roka rázne obmedziť jeho právomoci, napríklad pri skúmaní súladu ústavných zákonov s ústavou, čo je veľmi nebezpečné. Demokracia na Slovensku tak môže od Nového roka ešte viac utrpieť, už dnes to má poriadne nahnuté v rámci zavedených chaotických a protiústavných opatrení v čase pandémie.

Ak ľudia nebudú úspešní ani na Ústavnom súde, môžu  podať do šiestich mesiacov sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu. Ďalšie formy podpory ponúka napríklad Benátska komisia, čiže oficiálne Európska komisia pre demokraciu, ktorá poskytuje právne poradenstvo členským štátom EÚ.  Pomáha im zosúladiť legislatívu s európskymi a medzinárodnými štandardmi v oblasti demokracie, ľudských práv a právneho štátu.

Šance na úspech vyhrať spor sú veľké, ako poukazuje aj posledný iný prípad, ktorý u nás nemal doteraz historicky obdobu.  Až štrnásť miliónov eur vyplatilo Slovensko v posledných piatich rokoch vyše tristo poškodeným vlastníkom nehnuteľností, ktorí spadli pod systém regulovaného nájomného. Na ESĽP podali celkovo sedemnásť hromadných žalôb a spor po dvanástich rokoch vyhrali, keďže štát nedostatočne chránil ich práva.  

Poškodených môžu byť státisíce

Situácia sa môže zopakovať. Dôvodov, pre ktoré sa Slováci môžu cítiť štátom poškodení, je aj počas pandémie mnoho. Vláda im „dobrovoľne“ nakázala zúčastniť sa celoplošného testovania, aby získali sľúbenú a nerealizovanú priepustku na slobodu v podobe modrého certifikátu, teda na cestu do práce, do úradov či k lekárovi. S papierom, ktorý nemal žiadnu právnu ani inú legitimitu, mávali ešte dva týždne.

Výsledky masového testovania ukázali údajne pri 3,6 miliónov obyvateľov zhruba jedno percento pozitívne infikovaných, čo nemožno považovať za bezprostrednú hrozbu. Išlo zrejme len o zámer premiéra ukázať sa pred svetom a atómovou zbraňou „poraziť hnusobu“, čo mu nevyšlo, keďže zámer chce zopakovať.

Prešli ďalšie týždne, zazneli ďalšie samochvály premiéra a jeho poradných ministrov na krok, ktorý si vynútili od iných poslušnosťou a porušovaním legislatívy. Pritom zámerne prehliadali  aj porušenie ľudských práv a medzinárodné záväzky, ktoré má Slovensko rešpektovať.  Európa nám skutočne nemá čo závidieť.

V proporcionalite neobstojí ani zavedený núdzový stav, vyhlásený pre všetkých a v celej krajine. Ten totiž podľa zákona môže byť vyhlásený v nevyhnutnom rozsahu, maximálne 90 dní, aj to len na postihnutom alebo bezprostredne ohrozenom území. Úrad verejného zdravotníctva, za ktorého rozhodnutia sa skrýva premiér, je len rozpočtovou organizáciou rezortu zdravotníctva, nevolenou ľudom, pričom dostal neobmedzené právomoci vydávať normy výrazne zasahujúce do ich života.

Dôvodov, ktoré vyvolávajú u ľudí pochybnosti, je stále viac. Vláda namiesto zodpovedného vysvetľovania, podloženého faktami a názormi expertov i vedcov z praxe, opäť vydiera a uráža tých, ktorí majú iný názor.

Pritom judikatúra ESĽP jasne poskytuje širokú ochranu slobody prejavu aj v otázkach verejného záujmu. Podľa nej právo na slobodu prejavu sa totiž netýka len informácií, ktoré sú všeobecne prijímané priaznivo, ale aj pre tých, ktoré sú nepríjemné, šokujú či znepokojujú štát alebo akúkoľvek skupinu spoločenstva. 

Znevažujúce statusy bez zdravého úsudku

Premiér, ktorý by sa mal prezentovať ako pravý štátnik v neľahkých časoch, čím ďalej tým viac stráca kredit u naozaj obyčajných ľudí, tých spod hradu. Akékoľvek diskusie skončili pred bránami paláca jeho víťazstvom vo voľbách. Dnes šikanuje ministrov, rozhodnutia hlási cez sociálnu sieť, robí sebastredné tlačovky o vlastných vymyslených úspechoch a šíri jedovaté statusy.

Rozdáva domáce úlohy, hoci si ešte v základnom tábore nesplnil tie vlastné – s kúpenou diplomovkou, ktorú dodnes utajuje, alebo s podozrivým účtovníctvom ukrytým na povale predtým, ako ho prepísal na manželku. Podobne funguje aj dnes, napríklad pri nákupe antigénových testov, o ktorých sa najskôr nemal nikto dozvedieť, či pri rozhodnutiach  bezmenných odborníkov, ktorí mu mali vraj odobriť nápad s celoplošným testovaním. 

Nebuduje si k ľuďom svojej krajiny cestu, len si ich viac znepriateľuje v záujme svojho „boja za ľudské životy“ a nastoľuje model demokracie podľa svojho vlastného sveta. Skutočný pohľad o tom, ako si tento svet predstavuje, je šokujúci už dnes.

Napríklad jeho posledný dnešný status, kde vyvesil obrázok, symbolizujúci človeka s malým mozočkom, ako hlasno kričí, a na opačnom konci obrázka postavičku toho, kto má veľký rozum, ale zostáva ticho. Zrejme tak reagoval na posledné protesty zo 17. novembra, kde za protestujúcimi premiér a jeho ministri videli len škriekajúce opice, Kotlebovcov, mafiánov a komunistov.

Na svojom kúsku virtuálnej zeme, či skôr vo vysokej veži zo slonoviny, spriada Igor Matovič vlastné plány, čo ďalej. Kríza však preverí ľudské charaktery naprieč celou spoločnosťou. Až čas vygeneruje tých, ktorí skutočne vyhrali či zlyhali, a ukáže, za akú cenu.