Kto zarába na OĽaNO. Štát a verejnosť vedia veľmi málo o tom, ako strany míňajú svoje peniaze

Sídlo, ktoré OĽaNO zakúpilo pred troma rokmi na Zámockej ulici smerom na bratislavský hrad, zíva od volieb prázdnotou. Žiadne označenie, ani zvonček. Obyčajní ľudia už dlho opakujú, že kancelárie sa rekonštruujú, no pravda asi bude, že ich až tak veľmi nepotrebujú. Na rozdiel od iných strán nemajú žiadne stranícke štruktúry, na ktoré by bolo treba z bratislavskej centrály dohliadať a tlačové konferencie si politici OĽaNO pravidelne robia na Úrade vlády.

OĽaNO malo podľa výročnej správy z roku 2019 len 45 členov, čo je najnižší možný limit povolený zákonom. Smer mal v tom roku viac zamestnancov než OĽaNO členov. Zvonka pripomína toto hnutie viac jednoosobovú eseročku než politickú stranu.

Napriek všetkým týmto okolnostiam však politický projekt Igora Matoviča suverénne zvíťazil vo voľbách, za čo v najbližších štyroch rokoch zinkasuje zo štátneho rozpočtu celkovo 21 miliónov eur. Ak ale hnutie nemá žiadne regionálne štruktúry a nepotrebuje míňať na svoju prevádzku, ponúka sa otázka, na čo hnutie túto dotáciu vlastne minie. Ak by totiž Matovičovci aj využili maximálne finančné limity povolené na kampane, stále im ostane dosť.

„Pri hnutiach ako OĽaNO vzniká otázka, či peniaze míňajú na kampaň a prevádzkové náklady, alebo či sa niekto neobohacuje,“ hovorí Ľuboš Kostelanský z Transparency International Slovensko.

Túto otázku si kladú odborníci aj preto, že transparentnosť nakladania s financiami nie je u tohto politického subjektu taká, aby tým vyvrátili akékoľvek pochybnosti. Aj keď pred voľbami si ľudia môžu prezerať transparentné účty, tieto sa vzťahujú len na pomerne krátke obdobie volebných kampaní. Politické strany však peniaze míňajú aj priebežne a o týchto výdavkoch nevieme takmer nič. Je to viac vina nastavených pravidiel než samotných politických strán.

Od roku 2019 musia politické strany vo výročných správach uvádzať všetkých dodávateľov nad 25 tisíc eur. Je to aspoň malý progres k tomu, aby sme ľahšie zistili, ako strany míňajú svoje peniaze. Keďže výročné správy za rok 2020 ešte neboli zverejnené, pozreli sme sa bližšie na tie z roku 2019.

Väčšina dodávateľov sú štandardné firmy, ktoré pre politikov napríklad tlačia letáky, pripravujú videospoty alebo im prenajímajú plochy na bilbordy. Na trhu pôsobia dlho a nie sú odkázané len na zákazky od jednej politickej strany. No medzi dodávateľmi nájdeme aj také, ktoré vyvolávajú pochybnosti pre svoje prepojenia na stranu alebo pre krátku históriu.

Kto zarába na OĽaNO

Lukáš Turčina bol jedným z poslaneckých asistentov Miroslava Sopka, aj keď za svoju prácu dostával len symbolickú odmenu 1 euro. To pri poslaneckých asistentoch často znamená, že robia v skutočnosti pre stranu, ktorá ich aj riadne platí, ale ako poslaneckí asistenti zároveň čerpajú niektoré výhody. L. Turčina prebral v máji 2019 firmu Campaigns a do konca roka táto firma dostala od OĽaNO 237tisíc eur. Podľa údajov z Finstatu je to viac, než mala firma v danom roku celkové tržby.

Podobný prípad je firma Maroš Stanislav Consulting, ktorej tržby za rok 2019 boli len 500 eur, ale od OĽaNO dostala 26-tisíc eur. Firma vznikla v auguste 2019.