Europarlament pred pár dňami odhlasoval uznesenie o návrhoch na zmenu zakladajúcich zmlúv Európskej únie (EÚ). Čo to môže priniesť v praxi? Sú na mieste obavy, že by Brusel mohol v budúcnosti riadiť nielen zahraničnú, bezpečnostnú, ale i energetickú politiku jednotlivých krajín? Politológ a niekdajší veľvyslanec vo Francúzsku profesor Petr Drulák v rozhovore pre TREND upozorňuje na riziká, pri ktorých by sa členské štáty vzdali doterajšej suverenity a kontroly na budúcou podobou Únie.
Čo prijatie uznesenia v súčasnej podobe znamená ?
Keď sa pozrieme na samotné hlasovanie, prešlo pomerne tesnou väčšinou. Návrh je jednoznačne federalistický. To je v Európe dlhodobo kontroverzné. Federalizácia tu síce má mnoho prívržencov, ale rovnako taký silný je medzivládny prúd. Prijatie iniciatívy tesnou väčšinou svedčí o tom, že v týchto otázkach nie je konsenzus. Vôbec si nedokážem predstaviť, že to, čo Európsky parlament (EP) navrhuje v tejto podobe, by mohlo ratifikovať Rada EÚ a následne všetky členské štáty. Považujem za takmer vylúčené, že by takýto ambiciózny návrh mohol byť niekedy schválený.
V júni 2024 budú eurovoľby. Myslím si, že dovtedy sa v tomto smere nič nestane. No otázka je, či po eurovoľbách nebude väčší tlak na posilnenie bruselských kompetencií.
Do akej miery môže schválený návrh viesť k zmenám v otázke práva veta?
Môže to byť istá „príprava terénu“. V rámci návrhu sa spomína rušenie práva veta vo viacerých oblastiach. Predovšetkým v spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike, kde by sa mala zaviesť kvalifikovaná väčšina. No objavuje sa to aj v niektorých ekonomických oblastiach. Z dobrých dôvodov dnes platí právo veta v otázke zdaňovania. To by sa však podľa návrhu malo meniť.
Ďalej sa v návrhu spomína, že otázky životného prostredia a klimatických zmien by sa mali stať exkluzívnou kompetenciou Európskej komisie (EK). Znamená to, že EK by bola schopná robiť veľmi dôležité kroky bez členských krajín. Jednoznačne by sa tak moc v otázke klimatických otázok presunula z členských krajín na Brusel. To by mohlo byť veľmi vážnym ohrozením suverenity štátov.
A čo ďalšie prípadné zmeny?
V návrhu sa tiež uvádza, aby akúkoľvek budúcu zmenu zakladajúcich zmlúv už nemuseli schvaľovať všetky členské krajiny. To je veľmi dôležitý a nebezpečný moment. Dnes platí, že ak by ktokoľvek chcel meniť zakladajúce zmluvy, musia to ratifikovať všetky členské krajiny. Podľa tohto návrhu by však stačili len štyri pätiny. Ak by táto zmena prešla a všetky štáty by s ňou súhlasili, potom by sa nadobro vzdali kontroly nad tým, ako bude Únia vyzerať. To považujem za znepokojujúce.
Ešte v marci šéfka EK Ursula von der Leyenová hovorila, že členské krajiny si naďalej budú môcť rozhodovať samy o vlastnom energetickom mixe. Zmenilo by sa aj toto?
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?