Keď všetko zlé prichádza z vonku. Ako kultúra a história ovplyvňujú budúcnosť krajín

V dôsledku dlhodobej politiky jedného dieťaťa, ktorá bola zavedená v roku 1979 a zrušená v roku 2016, došlo k prudkému zvýšeniu nerovnováhy medzi pomerom mužov a žien. Vysoká miera prerušenia tehotenstva pri očakávaní dievčat a neochota mať dcéry spôsobujú problémy v sociálnej stabilite spoločnosti. V súčasnosti na 10 dievčat pripadá 11 chlapcov, čo znamená, že desiatky miliónov mužov si nedokážu nájsť partnerku.

Zatiaľ čo vláda prijíma opatrenia, ako sú efektívnejšie politiky plánovaného rodičovstva, stimuly pre plodnosť alebo finančné podpory rodín s dvoma deťmi, niektorí odborníci sa domnievajú, že problémom nie je donútiť ľudí mať dve deti, ale vôbec ich prinútiť, aby mať aspoň jedno. A toto rozhodnutie neodkladať.

Klesajúca pôrodnosť v Číne znižuje populáciu v produktívnom veku, čo má negatívny vplyv na hospodársky rast, ktorý sa prejavuje znižovaním pracovnej sily a zvyšovaním zaťaženia dôchodkového a sociálneho systému.

Podľa South China Morning Post v apríli nezamestnanosť medzi mladými Číňanmi vo vekovej skupine 16 až 24 rokov vzrástla na 20 percent a situácia sa môže naďalej zhoršovať, keďže sa tento rok očakáva, že čínske vysoké školy a univerzity ukončí 11,6 milióna ľudí.

Pre mnohých bude ťažké nájsť si prácu, keďže domáca ekonomika spomaľuje a problémy na trhu nehnuteľností – najväčšieho zdroja bohatstva čínskych domácností – pretrvávajú. Deti sú v Číne drahé a nie všetci si ich môžu dovoliť.

Napriek vysokej miere nezamestnanosti mladých ale manuálne povolania trpia veľkým nedostatkom pracovnej sily. Tento problém je v poslednej dobe bežný v mnohých krajinách s vysokou mierou urbanizácie, kde je percento ľudí s vyšším vzdelaním vysoké. Výnimkou nie je Čína, kde významnú úlohu hrá prestíž a spoločenské postavenie.

Tento problém sa veľmi často rieši zvýšením toku migrujúcich pracovníkov, ktorí obsadzujú miesta, ktoré nie sú pre domácich obyvateľov príliš atraktívne. Porovnanie percenta prisťahovalcov do Číny s ostatnými krajinami východnej Ázie - Japonskom a Južnou Kóreou - kde sú na úrovni dvoch až troch percent, sa stále zdá byť malé číslo voči Európskej únii. No stále sú tieto čísla oveľa vyššie ako percento migrantov do Číny, ktoré je iba na úrovni 0,1 percenta populácie.