Približne desaťtisícový dav demonštrantov sa v sobotu zhromaždil v nemeckom meste Riesa v spolkovej krajine Sasko, aby protestoval proti straníckej konferencii krajne pravicovej Alternatívy pre Nemecko (AfD). Demonštranti požadujú otvorené hranice a solidaritu pre všetkých. V predvolebnom boji však politické stanoviská smerujú inam.

Strana oficiálne potvrdila Alice Weidelovú ako kandidátku na nemeckú kancelárku. Vo svojom prejave zdôraznila, že chce zmeniť politické smerovanie Nemecka. Zámerom AfD bude odstavenie veterných turbín, znovuzavedenie jadrových elektrární, podpora energie z uhlia, a obnovenie plynovodu Nord Stream. Plánuje tiež sprísnenie imigračnej politiky a „rozsiahle“ deportácie.

Aktuálne prieskumy naznačujú, že AfD by sa mohla stať druhou najsilnejšou stranou v nemeckom parlamente. S jej rastúcou podporou sa v predvolebných debatách čoraz častejšie diskutuje o tom, do akej miery je táto strana radikálna a prečo ju mnohí zaraďujú do spektra krajnej pravice.

Keď v minulom roku dosiahla významné víťazstvo v regionálnych voľbách, viaceré zahraničné médiá ju označili za prvú krajne pravicovú stranu s volebným úspechom „od čias nacistov“.

Dve tváre vodcov

Strana bola založená v roku 2013 ako euroskeptické zoskupenie nespokojných konzervatívcov, no postupne sa stala prevažne protiimigračnou stranou. V súčasnosti je rozdelená na dve výrazné frakcie: umiernené krídlo okolo Weidelovej a radikálnu skupinu vedenú Björnom Höckem, predsedom durínskej pobočky AfD. B. Höcke, známy svojou kontroverznou rétorikou, čelil viacerým právnym sankciám za používanie nacistickej symboliky. Napriek minulým sporom A. Weidelová a B. Höcke našli spoločnú reč. Táto jednota však môže byť len dočasná.

Relatívne umiernená A. Weidelová, ekonómka, ktorá predtým pracovala pre Goldman Sachs, žije vo Švajčiarsku so svojou partnerkou a dvoma deťmi. Napriek jej liberálnemu životnému štýlu sa vo verejných vystúpeniach usiluje prezentovať AfD ako „libertariánsko-konzervatívnu stranu“. Tento kontrast je však evidentný, keďže AfD vo svojom programe opakovane presadzuje politiku namierenú proti LGBTQ+ komunite, vrátane požiadaviek na obmedzenie práv homosexuálnych párov alebo blokovania iniciatív na zrovnoprávnenie LGBTQ+ osôb.

Napríklad strana sa vyjadrovala proti adopciám detí homosexuálnymi pármi a v minulosti kritizovala zviditeľňovanie LGBTQ+ tém v školách a verejnom priestore. Tieto návrhy vyvolávajú otázky o vnútornej konzistentnosti strany a jej líderky, ktorá sama žije životom, ktorý je v rozpore s niektorými z kľúčových politík AfD.

Manifest a jeho dvojznačnosť

Aj najnovší návrh manifestu AfD naznačuje zásadný odklon od status quo. Strana navrhuje radikálne zmeny vrátane sprísnenia azylovej politiky, návrat k jadrovej energetike a okamžité zrušenie sankcií voči Rusku. Manifest označuje Rusko za „spoľahlivého dodávateľa a garanta lacnej energie“ a zdôrazňuje, že „geopolitické a hospodárske záujmy USA sa čoraz viac rozchádzajú so záujmami Nemecka“.

Ekonomické návrhy sú prevažne libertariánske, s dôrazom na zníženie daní, obmedzenie sociálnych dávok a byrokracie. Tieto body nemusia pôsobiť typicky krajne pravicovo. V praxi však ide skôr o dokument určený na získanie voličov, než o realistický plán vládnutia. Strana má momentálne nulové koaličné partnerstvá, čo jej umožňuje formulovať ambiciózne programy bez zodpovednosti za ich realizáciu.

Zaujímavým momentom je, že manifest nezmieňuje pojem „remigrácia“, ktorý politici AfD bežne používajú na podporu nútených deportácií prisťahovalcov. Napriek tomu bavorská pobočka AfD prijala vlastný remigračný program, ktorý požaduje „komplexnú remigráciu miliónov ľudí v priebehu nasledujúcich desiatich rokov“.

Radikálne frakcie

Kľúčovou postavou v súvislosti s myšlienkou remigrácie je Martin Sellner, rakúsky krajne pravicový aktivista, ktorý mal zákaz vstupu do viacerých krajín, vrátane Nemecka. M. Sellner predstavil koncept nútenej masovej deportácie na kontroverznej konferencii v roku 2023, na ktorej sa zúčastnili aj členovia AfD. Fakt, že súčasný manifest strany nezahŕňa tento pojem, neznamená, že myšlienka zanikla.

Na radikálne tendencie AfD upozorňuje Verfassungsschutz, čo je nemecká Spolková služba na ochranu ústavy (Bundesamt für Verfassungsschutz). Táto štátna spravodajská služba má za úlohu monitorovať aktivity, ktoré môžu predstavovať hrozbu pre demokratický poriadok, a v prípade AfD ju zaradila do kategórie „podozrivých extrémistických skupín“.

AfD je stranou, ktorá kombinuje širokú škálu politických postojov - od libertariánskeho konzervativizmu po otvorený radikalizmus. Jej vnútorné rozdelenie a rétorické zjemňovanie však môžu byť len maskou pre hlbšie ideologické rozpory. Ako veľmi pravicová je teda AfD? Odpoveď závisí od toho, ktorý aspekt strany zdôrazníte: jej umiernené vedenie alebo radikálne krídlo, ktoré čaká na príležitosť.

Podľa odborníkov aktuálne preferencie neodrážajú len podporu programu AfD, ale aj frustráciu voličov z etablovaných strán. Protesty v Riese poukazujú na napätú situáciu, ktorá bude eskalovať až do volieb. AfD môže dosiahnuť značný volebný úspech, no otázka, ako by vyzerala jej reálna politika, ostáva otvorená.

Munich,,Germany,-,January,21:,Posters,And,Participants,In,A
Neprehliadnite

Muskova kontroverzná podpora AfD vyvoláva napätie pred nemeckými voľbami

Charleston,,South,Carolina,Usa,-,January,31,,2024:,View,Of
Neprehliadnite

Kto sú oni? Hranice medzi demokraciou a extrémizmom v politickom spektre