Zdražovanie potravín trápi Slovensko nielen posledné mesiace, ale posledných niekoľko rokov. Podľa predsedu parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo Jaroslava Karahutu (Sme rodina) je závažným problémom najmä pomer výdavkov domácností na potraviny.
„Dnes je to zhruba 24 percent. V roku 2020 to bolo 20 alebo 21 percent. Už v rokoch 2020 a 2021 sme boli na druhom mieste vo výdavkoch na potraviny v rámci Európy. Za nami boli už len Rumuni," uviedol J. Karahuta v diskusnej relácii týždenníka Plus 7 dní Karty na stôl.
Ako upraviť ceny potravín?
Vláda má podľa názoru J. Karahutu niekoľko možnosti, ako ceny potravín upraviť. A to napríklad znížením DPH. Aj keď ide o populárne riešenie, o jeho dôsledkoch sa už tak často nehovorí. Okrem zníženia DPH je preto vhodné zaviesť ďalšie opatrenia, ktoré by boli zamerané na stabilizáciu cien potravín.
Patrí medzi ne aj kontrola úrovne produkcie domácich potravín. „Máme zhruba 40 percent domácich potravín na trhu a 60 percent dovozových. To znamená, že cena potravín je na Slovensku závislá od tých 60 percent, ktoré sa dovážajú. Cenu dovozových potravín, ktoré sú o zhruba 15 až 30 percent lacnejšie, ovplyvňujú ceny našich potraviny," dodal J. Karahuta s tým, že ak by bolo na trhu viac slovenských a lacnejších potravín, ovplyvnili by cenu aj importovaných potravín.
Vláda stavila na marketingové ťahy
Poslanec Smeru Richard Takáč už predstavil niekoľko opatrení, ako znížiť cenu potravín v predajniach. S J. Karahutom súhlasí v tom, že problém vysokých cien potravín trápi Slovensko dlhší čas. Smer-SD na situáciu reagoval už v septembri 2020, keď prvýkrát zvolal mimoriadnu schôdzu. Napriek tomu, že schôdzí, ktorými opozícia apelovala na vládu, bolo viac, exekutíva neprišla so žiadnymi konkrétnymi riešeniami.
Okrem toho, že vláda zastropovala maržu na 13-tich základných potravinách, to podľa R. Takáča v konečnom dôsledku neznamenalo zastropovanie ich cien. „Tie ceny sa zvyšovali, lebo sa zvyšovali vstupy. Obchodné reťazce mali vyššie a vyššie zisky z tých 13-tich potravín. Takisto garancia najvyššej zastropovanej ceny pri 400 potravinách bola len marketingový ťah," povedal R. Takáč.
Smer-SD preto navrhol viaceré riešenia. Okrem iných aj zníženie DPH na konkrétne obdobie, daňovo-odvodovú úľavu pre prvovýrobcov v potravinárstve a kompenzáciu vyššej ceny elektrickej energie pre prvovýrobcov, potravinárov.
Rovnako prebehla intenzívna komunikácia o zmene zákona o cenách z roku 1996, v rámci ktorého by bolo možné zasiahnuť do cenotvorby pri obchodných prirážkach obchodných reťazcov, a to pri určitom základnom sortimente potravín.
Zníženie DPH neprešlo
Jaroslav Karahuta návrh na zníženie DPH na potraviny síce predložil, no na rokovaniach koaličnej rady bol vetovaný. „Ako člen vládnej koalície tým, že to bolo vetované, sme návrh nemohli posunúť ďalej," vysvetlil J. Karahuta.
Čo sa však hnutiu Sme rodina v danej téme podarilo, je zníženie odvodov pri sezónnych prácach zo 48 na 28 percent. „Toto sa podarilo presadiť aj napriek tomu, že veľký záujem zo strany koaličných partnerov nebol. Dnes sa to pomerne hojne využíva," dodal J. Karahuta.
Nešlo iba o ceny potravín
Minuloročný návrh na zníženie DPH však nevychádzal iba zo zámeru znížiť cenu potravín. V rovnakom období, koncom januára, zaviedlo Poľsko výrazné zníženie DPH nielen na potraviny, ale aj na pohonné hmoty či hnojivá. Slováci preto začali nakupovať častejšie v zahraničí a z domáceho trhu unikali obrovské tržby. Keby v tom čase došlo k zníženiu DPH z desať na päť percent, štát by prišiel poľa J. Karahutu o zhruba 130 miliónov eur.
Otázkou zostáva, prečo napriek tomu, že inflácia medziročne vo februári klesla, sa ceny potravín stále ťahajú smerom nahor. Poslanec Richard Takáč vláde vyčíta, že ministerstvo pôdohospodárstva nevstúpilo do intenzívnych rokovaní s obchodnými reťazcami, v rámci ktorých by pri základnom zozname potravín zasiahlo do obchodnej prirážky.
„Vieme dobre, že obchodné prirážky sú veľmi vysoké. Reťazce majú veľké zisky a tie zisky tvoríme my, lebo sa na ne skladáme, keď kupujeme potraviny," dodal R. Takáč. Ako príklad uviedol nemenovaný reťazec, ktorého čistý zisk za rok 2021 bol 158 miliónov eur.
Podmienky ako v zahraničí
„Chceme, aby mali (obchodné reťazce) také vyvážené podmienky, aké majú v Nemecku či vo Francúzsku. Nech ich majú aj na Slovensku. Keď je vo Francúzsku a v Nemecku obmedzený zisk napríklad na dva a pol percenta, zisk na Slovensku nemôže byť osem percent," vysvetlil R. Takáč s tým, že vláda zlyhala, keď týmto obchodným reťazcom povolila vyšší zisk ako v zahraničí.
Podľa J. Karahutu však nie je zlyhaním vlády, že sa zisk obchodných reťazcov nezastropoval prísnejšie. Problém trvá od roku 1999, keď na slovenský trh vstúpil prvý hypermarket a pre reťazce sa vytvoril akýsi monopolný priestor na to, aby slovenský trh ovládli.
„Každý obchodník, pokiaľ môže zarobiť, tak zarobí. My, keď začneme siahať na marže, odpoveď bude jasná. Nemusíme chodiť ďaleko. O pár kilometrov ďalej je Maďarsko. A vieme, ako to dopadlo. To je tá najhoršia cesta. To je cesta do pekla," uzavrel J. Karahuta s tým, že zásah do takejto štruktúry prinesie veľmi negatívnu reakciu.
Ďalšie dôležité správy
