Hľadá PS odpovede na zodpovedané otázky? Remišová im odporúča otvoriť si Google

Bezpečný prístup k pitnej vode na Slovensku v súčasnosti nemá až 463 obcí. Zhruba desať percent obyvateľov si nenapustí z kohútika v pohodlí domova zdravotne nezávadnú vodu. Najnižší podiel zásobovaných obyvateľov je pritom dlhodobo v okresoch Košice-okolie a Vranov nad Topľou, kde zhruba polovica z nich je zásobovaná pitnou vodou zo studní. Výnimkou nie sú ani prípady, kde voda nemá vyhovujúcu kvalitu, uvádza to ministerstvo životného prostredia v Pláne rozvoja verejných vodovodov pre územie Slovenska.

Najviac obcí bez verejného vodovodu má Prešovský samosprávny kraj, a to v počte 221, pričom ide najmä o okresy Bardejov, Humenné, Prešov, Snina, Stropkov a Svidník. O niečo lepšie sú na tom obce v Banskobystrickom samosprávnom kraji, v rámci ktorého nemá verejný vodovod 104 obcí. Najviac ich je v okrese Lučenec (27) či Rimavská Sobota (41).

Slovensko sa pritom v roku 2001 Protokolom o vode a zdraví zaviazalo urobiť všetko pre to, aby voda bola zabezpečená dostupná, zdravotne bezpečná, čistá a cenovo prístupná, podobne aj sanitácia, pre všetkých obyvateľov krajiny.

Šokujúce príbehy starostov

„V telefonickom prieskume sme oslovili 225 obcí, ktorým chýba verejný vodovod, absolvovali sme sériu osobných stretnutí a rozhovorov. Počuli sme šokujúce príbehy samospráv, ktoré odoslali projekt so žiadosťou o funding, no nedostali od inštitúcií ani len spätnú väzbu. Obec Rohov v okrese Senica napríklad nebola s projektom úspešná už päťkrát. Prečo? Nevedno,“ uvádza na sociálnej sieti členka predsedníctva hnutia Progresívne Slovensko (PS) Jana Hanuliaková.

Neľudským príkladom je podľa nej aj situácia v obci Sasinkovo v okrese Hlohovec, v ktorej starostka chodí vlastnoručne dopúšťať vodu z družstevného vodojemu do toho obecného bez ohľadu na to, či je piatok, či sviatok.

Častým dôvodom, prečo jednotlivé samosprávy stále nepristúpili k budovaniu vodovodov či kanalizácie, je, že verejné výzvy podľa členov PS nereflektujú potreby a podmienky obcí. Situáciu okrem toho komplikuje aj výška alokovaných finančných prostriedkov, nekoncepčné napájanie sa na verejný vodovod, potrebné projektové dokumentácie bez následnej podpory, ale aj administratívne náročné predkladanie projektov či podmienka, podľa ktorej aglomerácie, ktoré majú menej ako dvetisíc obyvateľov, sú vyčlenené pri čerpaní eurofondov.

Otvorený list Remišovej

Členovia PS dokonca sformulovali konkrétne požiadavky a žiadajú riešenia situácie od rezortu investícií. Medzi požiadavkami sú napríklad zodpovedné mapovanie budovania a siete verejných vodovodov, alokácia financií a ľudských zdrojov pre obce či odstránenie byrokratických prekážok, ktoré sú potrebné pre urýchlenie rozvoja vodovodnej aj kanalizačnej siete.

„Na základe dát od Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), kompletné pokrytie vodovodom má iba necelých 36 percent samospráv, približne 900 z takmer tritisíc obcí nemá ani meter kanalizácie,“ uvádza sa v otvorenom liste, ktorý členovia PS adresovali ministerke investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronike Remišovej (Za ľudí).

Ministerka však už členom PS odkázala, že s budovaním siete vodovodov jej rezort nemá žiadne dočinenie. „Keby si dali aspoň trošku námahy a použili by Google, zistili by, že podľa viacerých zákonov patria otázky hospodárenia s vodou do výlučnej kompetencie ministra životného prostredia,“ reagovala V. Remišová.

Ministerstvo životného prostredia zhrnulo situáciu s popisom riešenia pre obce bez vodovodu už skôr v Pláne rozvoja verejných vodovodov a rovnako v Koncepcii vodnej politiky do roku 2030, ktoré obsahujú aj požadované mapovanie situácie.

PS si zrejme robí kampaň

Podľa ministerstva životného prostredia však Progresívnemu Slovensku nejde o nič iné, než o predvolebnú politickú kampaň. „Tento politický subjekt poukazuje na problém, o ktorom všetky zainteresované rezorty vedia a už od začiatku volebného obdobia intenzívne pracujú na jeho odstránení,“ podotkol envirorezort.