M. Žilinka získal vo verejnej voľbe 132 hlasov a jasným spôsobom zvíťazil. Prokuratúra je bez šéfa prakticky od leta tohto roku, keď sa vzdal funkcie Jaromír Čižnár. M. Žilinka pôsobí na Úrade špeciálnej prokuratúry, v minulosti zastával aj post štátneho tajomníka na rezorte vnútra. Jeho meno tlačilo predovšetkým hnutie Sme rodina, podporu však napokon získal aj v iných koaličných stranách, napríklad SaS.
S menom favorita mali problém podľa zákulisných informácií iba v strane Za ľudí. Najmenšia vládna strana preferovala iných uchádzačov, napríklad Tomáša Honza. Celá koalícia ešte niekoľko minút pred voľbou nevedela, či sa bude vôbec hlasovať. Voľba sa pritom odkladala doteraz už trikrát.
Zákulisné hry a politické dohody nie sú v našich končinách netypické. Verejnosť si určite pamätá kotrmelce pri poslednej voľbe za vlády Ivety Radičovej. V hre bol vtedy prakticky do poslednej chvíle aj Dobroslav Trnka, ktorý vlani v decembri skončil v putách.
Post generálneho prokurátora je pre justíciu kľúčový. Z titulu svojho postavenia môže byť pánom vo všetkých súdnych sporoch, dokáže zvrátiť verdikty svojich okresných či krajských kolegov. Dosah má aj na Úrad špeciálnej prokuratúry, kde sa riešia najväčšie korupčné prípady v krajine.
Sedmička kandidátov
Medzi kandidátmi bola pôvodne šestica prokurátorov a jediný neprokurátor – sudca Juraj Kliment. Okrem neho mal o funkciu záujem Jozef Čentéš, Ján Šanta, Ján Hrivnák, Tomáš Honz, Rastislav Remeta a Maroš Žilinka. Ide o skúsených ľudí, ktorí majú za sebou dozor v známych, medializovaných kauzách.
J. Šanta, M. Žilinka, T. Honz a J. Hrivnák nie sú neznáme mená. Prvý menovaný dostal do väzby Mariana Kočnera v kauze miliónových zmeniek televízie Markíza. M. Žilinka pôsobil svojho času aj v politike ako štátny tajomník rezortu vnútra, momentálne na Úrade špeciálnej prokuratúry šéfuje ekonomickému odboru.
Tomáš Honz sa stal známym po tom, ako obvinil Roberta Fica zo schvaľovania rasistických výrokov Milana Mazureka. Expremiér ho následne označil za slniečkara, Ľuboš Blaha dokonca hovoril o sopliakovi, prokurátor má pritom viac ako 40 rokov.
Ani posledný menovaný, J. Hrivnák, nesedí v úrade prvý rok. Svojho času doplatil na kritiku špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Čelil preto disciplinárnemu konaniu, no oprávnene vyviazol bez trestu. J. Hrivnák sa napokon v predvečer hlasovania vzdal svojej kandidatúry.
Profesor a sudca
Voľba bola určite paradoxná pre J. Čentéša. Toho už raz poslanci zvolili, ale funkcie sa neujal pre nesúhlas vtedajšieho prezidenta Ivana Gašparoviča. V prospech vysokoškolského pedagóga sa následne vyjadril Ústavný súd SR, ktorý v rozhodnutí konštatoval, že I. Gašparovič porušil zákon.
„Ťažkou váhou“ medzi uchádzačmi bol aj sudca J. Kliment. Ako súčasť Najvyššieho súdu rozhodoval
o zásadných kauzách či známych prípadoch. Spomedzi kandidátov bol jediným neprokurátorom, ktorý využil zmenu legislatívy.
Špeciálny prokurátor
O pár mesiacov sa bude obsadzovať aj ďalší kľúčový post špeciálneho prokurátora. Oficiálne ešte funkciu zastáva Dušan Kováčik, ktorý má však na krku viacero zásadných obvinení. D. Kováčik sa stal znmym najmä potom, čo dozoroval desiatky prípadov bez výsledku.
Historickú prvú obžalobu podal len nedávno - v tohtoročnom lete.
