Očakávania, že pre blokády v ekonomike súvisiace s koronakrízou sa v rámci rozpočtu EÚ bude šetriť na obrane a bezpečnosti, sa nepotvrdili. Európska komisia navrhuje podľa dokumentu z 27. mája 2020 naliať do kapitoly Odolnosť, obrana a bezpečnosť 29,1 miliardy eur.
Z toho osem miliárd pôjde do Európskeho obranného fondu. Fond vnútornej bezpečnosti a jadrová bezpečnosť majú získať 4,6 miliardy eur, 1,5 miliardy je naplánovaných na vojenskú mobilitu, ktorá uľahčí presun vojenských jednotiek a techniky naprieč EÚ.
Na krízy pôjde najviac
Výrazne má byť posilnená oblasť odolnosti voči krízam, najmä kvôli aktuálnej pandémii koronavírusu. Na boj voči nej chce Európa dať 14 miliárd eur, pôvodne sa rátalo s 1,2 miliardami eur.
Portál euractiv.com citoval Niklasa Novakyho z Centra pre európske štúdie Wilfrieda Martensa, ktorý skonštatoval, že je „pozitívne, že sumy sú dokonca vyššie ako v predchádzajúcich návrhoch“. Privítal aj návrat k vyčleneniu balíka peňazí pre vojenskú mobilitu, ktorý v predchádzajúcom, februárovom návrhu Komisie chýbal. Odborník však očakáva, že sumy na obranu sa ešte predstavitelia jednotlivých členských krajín budú snažiť skresať.
Európska komisia hovorí zároveň o vybudovaní tzv. strategickej autonómie v obrane a vesmíre, ale aj v digitálnych oblastiach súvisiacich s bezpečnosťou, ako je kybernetická bezpečnosť. Odborníci sa zhodujú, že vyššia suma peňazí je navrhovaná práve z tohto dôvodu.
Bez USA by to nešlo
Celkovo sa vo svete investujú do obrany obrovské sumy. Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru uvádza, že celosvetové obranné výdavky stúpli na 1 753 miliárd eur, čo je asi 2,2 percenta svetového HDP. Podľa jeho výpočtov sa na tejto sume podieľalo najvyššími sumami päť krajín, ich rozpočty tvorili spolu 62 percent. Sú to Spojené štáty americké, Čína, India, Rusko a Saudská Arábia.
Podľa Svetového ekonomického fóra a Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie by bolo vážnou finančnou stratou to, ak by USA opustili NATO. Vypočítali, že v takom prípade by sa európske členské štáty museli poskladať na sumu od 85 do 100 miliárd eur, aby zaplátali dieru v obrannom rozpočte.
Výdaje na obranu na Slovensku sa menili
Faktom je, že členské štáty NATO dnes vynakladajú na obranu vyše 900 miliárd eur. z toho U nás už ale roky platí, že rozpočet štátu určený na obranu sa scvrkáva. Ešte v roku 2009 šlo na obranu Slovenska 1,5 percenta HDP, o rok neskôr to bolo 1,3 percenta a v roku 2011 len 1,1 percenta. Najmenej od vstupu do NATO sme investovali na potreby armády rokoch 2013 až 2014 – menej ako jedno percento HDP.
V poslednom období sa však situácia otáča. Vlani Slovensko vynaložilo na obranu 1,74 percenta HDP, čo predstavovalo sumu 1,59 miliardy eur. Na aktuálny rok je plánovaných 1,65 percenta (1,61 mld. eur). Pôvodné predpoklady boli, že do roku 2024 by SR mala na obranu dávať dve percentá HDP.
