EÚ navrhuje plošné skenovanie internetu. Úrady hovoria o vážnom riziku pre základné práva

V máji tohto roka preletela svetovými médiami správa, podľa ktorej navrhuje Európska komisia povinnosť plošného skenovania online príspevkov a četovej komunikácie. Pripravované nariadenie má zabrániť páchaniu konkrétneho trestného činu – sexuálneho zneužívania detí.

Únijné nariadenie by prevádzkovateľov sociálnych sietí či komunikačných aplikácií (Facebook, Apple, Google a podobne) zaväzovalo pomocou umelej inteligencie povinne sledovať príspevky či iný obsah a identifikovať v nich nezákonný materiál. Doposiaľ tak technologické firmy mohli robiť dobrovoľne.

V rámci noviniek sa ráta s tým, že príkazy na skenovanie by vydávali súdy členských krajín. Nazhromaždený podozrivý materiál v podobe komunikácie, obrázkov a videí by následne triedili zamestnanci nového úniového koordinačného strediska a v prípade potreby posúvali orgánom činným v trestnom konaní. Pokiaľ nebudú IT firmy svoje povinnosti plniť, môžu im členské štáty v krajnom prípade vymerať pokuty až do výšky šiestich percent ich celosvetových ročných príjmov.

Návrh sa stretol s masívnou kritikou už v máji. V čase prvej medializácie padali slová o tom, že ide o „najsofistikovanejšiu masovú sledovaciu techniku, ktorá bola kedy nasadená mimo Číny a ZSSR“.

Vážne riziko pre základné práva

Skepsa neustáva ani po mesiacoch. Ako informuje portál Politico, európski regulátori pôsobiaci v oblasti ochrany súkromia koncom júla návrh skritizovali slovami, že predstavuje „vážne riziko pre základné práva“.

Európsky výbor pre ochranu údajov (EDPB) a Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov (EDPS) v spoločnom stanovisku uviedli, že sú vážne znepokojení tým, že návrh zákona by mohol narušiť súkromie ľudí. 

Dodali, že návrh nariadenia Komisie je neprimeraný a mohlo by viesť ku skenovaniu obsahu zahŕňajúceho „prakticky všetky typy elektronickej komunikácie“. Myslia si tiež, že by nemal oslabiť najsilnejšiu formu šifrovania, známu ako end-to-end šifrovanie.
V najjednoduchšom ponímaní je end-to-end šifrovanie forma zabezpečenia komunikácie, ktorá bráni prístupu tretích strán k údajom, ktoré sa prenášajú z jedného zariadenia do druhého. Správa je šifrovaná v zariadení odosielateľa, a potom sa odosiela do zariadenia príjemcu v nečitateľnom formáte, následne je v zariadení príjemcu dekódovaná.

„Opatrenia umožňujúce verejným orgánom prístup k obsahu komunikácie na všeobecnom základe ovplyvňujú podstatu práva na súkromný život,“ uviedol vo vyhlásení Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov Wojciech Wiewiórowski. 

Zodpovedná eurokomisárka neustupuje