EÚ ako superštát? Centrálne rozhodovanie by mohlo zabolieť malé i veľké členské štáty

V novembri Európsky parlament v Štrasburgu hlasoval o uznesení o návrhoch na zmeny v zakladajúcich zmluvách Európskej únie (EÚ). Hlasovanie bolo tesné. Návrh podporilo 291 europoslancov, proti bolo 274 a 44 sa zdržalo. Zatiaľ nejde o finálne rozhodnutie. Ak by však pôvodný návrh nakoniec prešiel, v praxi by to znamenalo, že členské krajiny by prišli o množstvo právomocí, ktoré v súčasnosti majú. Roky platný systém by vo viacerých oblastiach nahradilo centrálne rozhodovanie s posilnenými kompetenciami európskych inštitúcií.

Zástancovia federalizmu sa už roky snažia presadiť myšlienku európskeho federalizmu do praxe. Dlhodobo podporujú, aby mala Únia spoločnú zahraničnopolitickú či obrannú politiku. Tvrdia, že tak ako EÚ funguje dnes, nie vždy dokáže efektívne čeliť výzvam. Na opačnej strane barikády stoja stúpenci národných vlád. Podľa nich by členské krajiny nemali prísť o možnosť rozhodovať v zásadných otázkach, od zdravotníctva (napríklad v časoch pandémie) cez školstvo, zahraničnú politiku, obranu až po určenie si vlastného energetického mixu každej krajiny.

Spomínané uznesenie, o ktorom sa nedávno hlasovalo v europarlamente, posilnilo diskusiu o budúcnosti práva veta, ktoré dnes členské štáty majú. Už na jeseň vyvolala veľkú debatu zmienka českého prezidenta Petra Pavla v jednom z jeho prejavov. Podľa neho by mala EÚ prehodnotiť nový systém hlasovania, najmä v kontexte jej ďalšieho rozširovania. Jeho slová následne vyvolali búrlivé diskusie na českej politickej scéne.

Novozvolená slovenská vláda premiéra Roberta Fica sa vyslovila proti oslabovaniu pozície jednotlivých členských štátov v rámci EÚ.