Nadchádzajúci americký prezident opäť prichádza s netradičnými požiadavkami. Počas posledného týždňa sa nechal počuť, že „vlastníctvo Grónska je z pohľadu americkej bezpečnosti a slobody absolútna potreba“. V ďalšom príhovore povedal, že Panamský prieplav by mala spoločne riadiť americká a panamská vláda. Ak sa tak nestane, „potom budeme požadovať, aby bol vrátený Spojeným štátom. Takže, predstavitelia Panamy, zariaďte sa podľa toho".
História Panamského kanála
V roku 1881 sa Francúzsko ako prvé pokúsilo vybudovať kanál na vtedajšom kolumbijskom území. Kombinácia neutíchajúceho dažďa a prepuknutia žltej zimnice a malárie však viedla krajinu k tomu, aby sa stiahla z projektu. Situáciu využil americký prezident Theodore Roosevelt, ktorý v roku 1902 presadil v Kongrese nákup francúzskych aktív. Kolumbijská vláda však odmietla ponuku USA na výstavbu kanála.
T. Roosevelt však nekapituloval. Veľká Kolumbia sa rozpadala na viacero krajín, ako Venezuela, Ekvádor a Kolumbia. Panama videla svoju šancu na osamostatnenie. Kolumbia mala síce lepšiu armádu, no jej nasadenie komplikovala potreba prepravy vojakov po mori. USA túto situáciu využili a nasadili vlastnú armádu, aby zabránila Kolumbii v zásahu.
Panama sa nakoniec oddelila od Kolumbie a USA sa stali garantom jej bezpečnosti, čo Washingtonu umožnilo prevziať kontrolu nad výstavbou Panamského prieplavu. Práce sa začali koncom roku 1903, len 12 dní po tom, čo Spojené štáty uznali novovytvorenú Panamskú republiku, a skončili sa o desaťročie neskôr.
V roku 1906 sa T. Roosevelt stal prvým úradujúcim americkým prezidentom, ktorý uskutočnil diplomatickú návštevu mimo kontinentálnych Spojených štátov, keď navštívil Panamu a stavbu kanála. Tento kľúčový projekt zostal pod kontrolou USA až do roku 1999, keď bola na základe dohody prezidenta Jimmyho Cartera z roku 1977 kontrola odovzdaná Paname.
Agenda amerického prezidenta
Panamský kanál má pre USA strategický význam. Viac ako polovica lodnej dopravy cezeň smeruje do alebo z amerických prístavov. Poplatky za prejazd môžu dosiahnuť stovky tisíc dolárov pre najväčšie komerčné a osobné výletné lode.
Čínsky geopolitický expert pre Global Times uviedol, že Trumpovým cieľom môže byť vyjednanie lepších prístavných poplatkov pre americké lode s panamskou vládou a že ide o vyjednávaciu taktiku. Situácia je však komplexnejšia.
Čína investuje miliardy dolárov do dopravných projektov na západnom pobreží amerického kontinentu. Nedávnym príkladom je megaprojekt v Chancay v Peru, ktorého otvorenie si prišiel osobne pozrieť sám čínsky prezident Si Ťin-pching.
Od roku 2017 čínske spoločnosti vyhrali množstvo veľkých infraštruktúrnych projektov v Paname, od elektrární a železníc po rozšírené plavebné komory a vylepšenia kanála.
Minulý rok D. Trump v rozhovore s Tuckerom Carlsonom vyhlásil, že Čína „kontroluje“ Panamský prieplav. Obavy zo straty kontroly nad týmto kľúčovým aktívom sa tak javia ako hlavný dôvod Trumpových vyjadrení. „Dekády amerického obchodu, ktorý financuje rast Číny a jej strategický vplyv v Amerike, sa skončili,“ povedal poradca nového amerického prezidenta.
Lajtmotívom Trumpovej administratívy bude obchodná vojna medzi dvoma najväčšími ekonomikami sveta, ktorá čoskoro otestuje aj americko-panamské vzťahy. Trumpove komentáre na sociálnych médiách naznačujú, že kanál „nemôže padnúť do nesprávnych rúk“.
D. Trump kritizuje aj „smiešne vysoké tranzitné poplatky“. USA sú zďaleka najväčším používateľom Panamského prieplavu, ktorý zostáva kľúčovým prostriedkom prepravy tovaru medzi východným pobrežím USA a ázijskými trhmi vrátane Číny. Zavedenie ciel na čínsky tovar zvýši jeho cenu pre amerických spotrebiteľov. Jedným zo spôsobov, ako tieto náklady zmierniť, by bolo zníženie iných vstupných nákladov, napríklad poplatkov za dopravu.
Problém tejto stratégie spočíva v tom, že poplatky za preplavenie kanálom sú rovnaké pre všetky lode bez ohľadu na ich pôvod či cieľovú destináciu. Tento princíp neutrality je zakotvený v panamsko-americkej zmluve.
Pravdepodobnosť, že Spojené štáty znovu získajú Panamský prieplav, je mizivá. Trumpove komentáre však skôr odrážajú širšie geopolitické ciele – eskaláciu obchodnej vojny s Čínou, pričom Panama sa stáva rukojemníkom tejto agendy.
Grónsko s veľkým potenciálom
Grónsko predstavuje obrovské lákadlo. Arktický ostrov, trikrát väčší ako Texas, má len 57-tisíc obyvateľov a strategicky významnú základňu Pituffik Space Base, ktorú využíva americká armáda na protiraketovú obranu.
Ostrov je tiež bohatý na prírodné zdroje, ako sú ropa a minerály vzácnych zemín, napríklad neodým a dysprózium. Tieto materiály sa v súčasnosti najčastejšie dovážajú z Číny a Ruska, čo pre USA predstavuje problém.
Nápad rozšíriť územie USA kúpou Grónska nie je nový. V roku 1803 Spojené štáty kúpili od Francúzska obrovské územie v rámci Louisianského nákupu. O 65 rokov neskôr získali Aljašku od Ruska za 7,2 milióna dolárov.
D. Trump túto myšlienku oživil počas prvého funkčného obdobia a senátor Tom Cotton ju v roku 2019 zopakoval, keď upozornil na strategické výhody kúpy Grónska. Cotton poukázal na čínske pokusy z roku 2016 kúpiť americkú námornú základňu na ostrove a na snahu vybudovať tam letiská.
D. Trump svojím postojom prejavuje nielen merkantilistické, ale aj imperialistické tendencie podobné politikám 19. storočia. Šanca, že od Dánska získa Grónsko, je však opäť prakticky nulová.
Rok 2025 by skôr mohol znamenať zmrazenie konfliktu USA s Ruskom, zatiaľ čo sa pozornosť Washingtonu sa presunie omnoho viac na Čínu. Grónsko a Panama sú prvými signálmi tejto stratégie.
