Chceli pomôcť Ukrajine, skončilo sa to fiaskom. Nemecko sa pri dodávkach tankov kompromitovalo

Keď v apríli nemecký kancelár Olaf Scholz prvýkrát vyslovil návrh schémy s označením Ringtausch, mnohí lídri regiónu rozhodnutie Berlína privítali. Nemecký plán totiž sľuboval riešenie pre jednu z hlavných výziev pri dodávaní ťažkých zbraní na Ukrajinu. Štáty disponujúce bývalou sovietskou technikou ju mali poskytnúť Kyjevu výmenou za adekvátnu náhradu v nemeckých strojoch.

Všetky zúčastnené strany mali byť spokojné. Ukrajinská armáda by dostala techniku, s ktorou má rozsiahle skúsenosti a vie s ňou zaobchádzať aj bez dodatočného výcviku. Krajiny stredovýchodnej Európy by sa zbavili archaických zbraní a získali by menší, hoci technicky vyspelejší arzenál z Berlína.

Spolkový kancelár Olaf Scholz by zase mohol ukázať svetu, že Nemecko po rokoch taktného bdenia berie ruskú hrozbu vážne.

Ako to však vo svete medzinárodnej politiky často býva, ambiciózne plány preverila krutá realita. Rokovania medzi Berlínom a prípadnými partnermi z Varšavy, Ľubľany, Atén a Bratislavy doteraz nepriniesli žiadané výsledky.

Propagandistická snaha

Najväčší ohlas získali peripetie rozhovorov medzi Berlínom a Varšavou. Poľsko patrí medzi najvýznamnejších spojencov Ukrajiny. Kyjevu poslalo zbrane v hodnote až 1,7 miliardy dolárov. Okrem moderných samohybných húfnic Krab a protileteckých systémov Piorun, krajina poskytla aj viac než 250 tankov T-72 a neznámy počet TP-91 Twardy. Bolo preto prirodzené, že Varšava čakala na viac než symbolickú ponuku zo strany Berlína.

Nepomer medzi očakávaniami a realitou nastal v okamihu, keď Nemecko ponúklo Poľsku rovných 20 tankov Leopard 2A4. Vláda a verejnosť reagovala odmietavo, minister obrany Mariusz Blaszczak dokonca označil nemeckú snahu za PR počin.