S každým novým dňom po nedeľňajších voľbách padá na poslednú diktatúru Európy stále väčší tieň represie a násilia. Po veľmi chaotickej a krvavej povolebnej noci bolo očividné, že v uliciach nejde o jednorazový výstrelok frustrovanej mládeže proti manipuláciám s volebnými výsledkami. Protesty v Bielorusku sa napriek tisícom zatknutí, únosu hlavnej opozičnej kandidátky a všeobecnej atmosfére teroru nezastavili.
Bieloruská opozícia si zvolila taktiku, ktorá sa diametrálne líši od revolúcie na ukrajinskom Majdane. Namiesto koncentrácie celého úsilia na jednom mieste sa demonštranti prikláňajú k netradičným taktikám. Ich základom je mobilita a vyhýbanie sa akejkoľvek konfrontácii so silovými zložkami.
Lukašenkov režim sa trasie v základoch: Nezachráni ho ani slzný plyn, ani náboje
Krajina sa však nachádza v patovej situácii. Opozícia je už príliš silná na to, aby ustúpila a Alexander Lukašenko vo svojej hre o udržanie moci nemá inú možnosť ako použitie hrubej sily a ešte tvrdších represií.
Európa sa zatiaľ až na niekoľko výnimiek len nečinne prizerá na hru, ktorá možno rozhodne o bezpečnosti a budúcnosti celého kontinentu.
Postsovietsky Hongkong
Miestna opozícia, ktorej prívrženci po vyhlásení veľmi otáznych výsledkov prezidentských volieb v desiatkach tisícoch vyrazili do ulíc bieloruských miest, si veľmi rýchlo uvedomila, že tradičné protesty a demonštrácie by sa skončili katastrofou. Poriadkové zložky, napriek niekoľkým výnimkám, veľmi ochotne a efektívne dokázali rozbiť a rozohnať väčšie koncentrácie demonštrantov.
Bielorusi si preto osvojili jedinečnú taktiku boja s režimom, ktorá je nielen efektívna, ale aj veľmi náročná na potlačenie. Demonštrácie sa obvykle začínajú na sídliskách na okraji miest. Ľudia sa v malých skupinách posúvajú smerom k centru mesta. Keď väčšiu koncentráciu ľudí napadne poriadková polícia OMON, skupina sa rozprchne po okolí a znovu sa spojí na inom mieste.
Okrem pouličných demonštrácii, musí režim čeliť aj iným formám odporu. V posledných dňoch po celej krajine vznikajú automobilové protesty, ktoré spomaľujú premávku na kľúčových dopravných uzloch. Zamestnanci niektorých štátnych podnikov zasa pristúpili ku štrajkom a žiadajú zverejnenie skutočných výsledkov volieb.
Podobný asymetrický spôsob kladenia odporu drvivej ozbrojenej prevahe bol aplikovaný aj počas masových protestov proti čínskej nadvláde v Hongkongu. Bieloruský prezident aj na túto formu odporu odpovedá, tak ako na každú inú, násilím. Mnohých vodičov v Bielorusku zatkli brutálnym spôsobom, ich autá boli zničené. V utorok miestna polícia avizovala, že vozidlá, ktoré sa zúčastnia na autoštrajkoch, budú konfiškované ako predmet trestnej činnosti.
KGB opäť v hre
Zatiaľ čo mnohí občania v uliciach a väzniciach prežívali svoje vlastné krízy a napätia, neoficiálna líderka opozície Svetlana Cichanovská (Tichanovskaja) záhadne zmizla. Keď v pondelok popoludní táto prezidentská kandidátka vyhlásila svoju výhru vo voľbách a prišla podať volebnú sťažnosť do ústrednej volebnej komisie, začala sa spravodajská hra v réžii bieloruského KGB.
Nikto vrátane najbližších spolupracovníkov nevedel, čo sa stalo so S. Cichanovskou. Zlom nastal v utorok ráno, keď litovský minister zahraničných vecí Linas Linkevičius vyhlásil, že opozičná líderka je v bezpečí v jeho krajine.
Myslela som si, že kampaň ma zocelila a dala mi dosť síl na to, aby som vydržala čokoľvek. Možno som však stále tou slabou ženou, ktorou som bola na začiatku
O niečo neskôr sa na verejnosť dostali dve znepokojujúce videá. Na prvom z nich S. Cichanovská s vystrašeným výrazom uznala víťazstvo Alexandra Lukašenka a vyzvala ľudí, aby nevychádzali do ulíc. Na druhom priznala svoju slabosť a uisťovala svojich prívržencov, že jej odchod do exilu je dobrovoľnou záležitosťou. Tieto dve videá však vyvolali omnoho viac otázok, ako odpovedí.
Záhadný únos
Vládne aj opozičné vyjadrenia spojené so záhadným zmiznutím líderky opozície sa zásadne líšia. Zatiaľ čo vládne kanály hovoria o ochrane kandidátky a jej dobrovoľným odchodom do exilu, v opozičných kruhoch sa hovorí o vydieraní a nútenom vyhnanstve. Znepokojivé nie je len emočné rozpoloženie S. Cichanovskej, ale aj samotné okolnosti celého incidentu.
Podľa zdrojov z volebného štábu kandidátky mala byť údajne vydieraná a musela čeliť voľbe medzi zatknutím a odchodom do Litvy. Medzi ďalšími možnými motiváciami odchodu sa spomínajú aj vyhrážky spojené s jej manželom Sergejom (je vo vyšetrovacej väzbe KGB) a jej deťmi.
Ticho v Európe
Zatiaľ čo celkový počet zatknutých demonštrantov sa už vyšplhal na šesťtisíc a stovky z nich zažili ujmu na zdraví a majetku, Európa neponúkla Bielorusom skoro nič okrem štandardných vyjadrení o porušovaní základných práv a slobôd. Výzva Poiska na zorganizovanie mimoriadneho európskeho samitu o Bielorusku získala podporu iba od krajín Pobaltia a Fínska.
Výsledným produktom bude piatkové rokovanie šéfov rezortov zahraničia EÚ, kde bude situácia v Bielorusku len jednou z troch tém. Šanca na reálne vyvodenie dôsledkov voči Bielorusku je zatiaľ neveľká. Okrem Poľska sa žiadna veľká krajina Únie výrazne nevyjadrila za obnovenie sankcií. Nemecko napriek signálom podpory obnoveniu sankcií bude musieť čeliť koaličným tlakom zo strany ľavice.
Bieloruská opozícia tak zostala takmer bez spojencov v boji proti režimu, okrem Poľska a Pobaltia
Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa nachádza na historickom minime popularity a nemôže si dovoliť porušiť svoj sľub o reštarte vzťahov s Ruskom. Európsky juh aktuálne čelí vlastným veľkým problémom.
Bieloruská opozícia tak zostala takmer bez spojencov v boji proti režimu, okrem Poľska a Pobaltia. Naopak, Alexandrovi Lukašenkovi prichádzajú gratulácie z Moskvy, Pekingu či kazašského Nursultanu a naďalej sa teší ich podpore.
Organizácia odporu
Povolebná kríza v Bielorusku sa dostala do nového štádia. Demonštrácie prechádzajú postupnou transformáciou od spontánneho vyjadrenia hnevu a nespokojnosti k organizovanému hnutiu, ktoré chce asymetrickými metódami dosiahnuť uznanie Svetlany Cichanovskej za prezidentku a organizáciu nových slobodných volieb.
Práve v rukách Ruska zostalo riešenie hamletovskej dilemy byť či nebyť, vzťahujúcej sa na budúcnosť posledného diktátora Európy
Pôvodný plán Alexandra Lukašenka, ktorý bol založený na vyprovokovaní a rýchlom potlačení protestov, sa obrátil proti nemu. Jeho jediným východiskom v aktuálnom rozpoložení je ešte viac násilia a represií. Posledný európsky despota svojou radikalizáciou postupne stráca svojich domácich spojencov.
Zatiaľ jediným víťazom krízy v Bielorusku je Moskva. Práve Rusko a jeho ekonomický a vojenský vplyv fakticky vládnu krajine. Alexander Lukašenko sa však teraz stáva pre Moskvu čoraz väčšou záťažou. Práve v rukách Ruska zostalo riešenie hamletovskej dilemy byť či nebyť, vzťahujúcej sa na budúcnosť posledného diktátora Európy.
