Od Berlína cez Varšavu až po Tokio. Úvahy o rozširovaní jadrového arzenálu silnejú

Spojené štáty dlhé roky spojencom poskytovali jadrovú ochranu. Britský minister obrany Denis Healey v minulosti poznamenal, že americká jadrová politika z piatich percent slúžila na odstrašenie Rusov, ale až z 95 percent na upokojenie Európanov. Za vlády Donalda Trumpa táto dôvera nikdy nebola slabšia, uvádza Financial Times.

„Konsenzus veľmocí o nešírení jadrových zbraní sa reálne oslabuje,“ povedal Ankit Panda z think-tanku Carnegie Endowment a autor knihy The New Nuclear Age. „Trumpov fenomén spôsobil, že medzi spojencami USA silnejú hlasy, ktoré považujú jadrové zbrane za riešenie problému americkej nespoľahlivosti.“

Počet oficiálnych jadrových mocností je obmedzený na päť stálych členov Bezpečnostnej rady OSN: USA, Rusko, Čínu, Francúzsko a Spojené kráľovstvo. Okrem nich jadrové zbrane vyvinuli India, Izrael, Pakistan a Severná Kórea.

Debaty o jadrovom zbrojení v Európe silnejú. Budúci nemecký kancelár Friedrich Merz minulý mesiac vyhlásil, že najväčšia európska ekonomika by mala preskúmať možnosti jadrového zdieľania alebo bezpečnostnej garancie zo strany Spojeného kráľovstva a Francúzska. Nemecko hostí americké jadrové zbrane od 50. rokov, pričom v súčasnosti sa približne 20 bômb B61 nachádza na základni Büchel neďaleko Kolína nad Rýnom. Berlín tvrdí, že USA neoznámili žiadne plány na ich stiahnutie.

Poľsko zašlo ďalej. Premiér Donald Tusk sa stal prvým poľským lídrom, ktorý otvorene hovoril o možnosti, že by mohli získať jadrové zbrane alebo aspoň nadviazať spoluprácu s Francúzskom v oblasti jadrovej bezpečnosti. Poľský prezident Andrzej Duda reagoval tvrdením, že lepším riešením by bolo presunutie amerických jadrových zbraní do Poľska. Tento návrh Washington doteraz odmietal, keďže by mohol byť vnímaný ako provokácia voči Rusku.

V Ázii je otázka jadrových zbraní ešte naliehavejšia. V Južnej Kórei rastie podpora pre získanie vlastných jadrových zbraní, najmä v reakcii na vývoj v Severnej Kórei a narastajúcu spoluprácu medzi Pchjongjangom a Moskvou. „Podpora pre jadrové zbrane sa rozširuje a posilňuje,“ tvrdí Sangsin Lee z Inštitútu pre národné zjednotenie v Soule.

V Japonsku je diskusia o jadrových zbraniach mimoriadne citlivá. Krajina ako jediná na svete zažila jadrové bombardovanie a jej povojnová politika sa opiera o pacifizmus. Napriek tomu niektorí politici naznačujú, že Tokio musí zvážiť alternatívy.

Japonsko má technologické a priemyselné kapacity na výrobu jadrových zbraní a disponuje značnými zásobami plutónia, ktoré by mu umožnili rýchlu výrobu. „Plán A je priblížiť sa k USA. Plán B je ešte viac sa priblížiť k USA. Plán Z je vlastniť jadrové zbrane,“ hovorí Stephen Nagy z Medzinárodnej kresťanskej univerzity v Tokiu.

Ďalšie dôležité správy