Reakcia Európskej únie na agresívnu politiku amerického prezidenta Donalda Trumpa zostáva relatívne umiernená. Dôvodom však nie je neschopnosť brániť sa. Naopak, EÚ disponuje silnými geopolitickými nástrojmi, predovšetkým rozsahom svojho trhu. Spolu s Britániou, Nórskom a Švajčiarskom dosahuje hrubý domáci produkt EÚ 24,5 bilióna dolárov, čo sa približuje americkej ekonomike s ročnou produkciou 29 biliónov dolárov.
Nie všetky dostupné zastrašovacie taktiky však možno efektívne využiť. Napríklad globálny platobný systém SWIFT so sídlom v Belgicku je nevyhnutný pre medzinárodné finančné transakcie. Každoročne sprostredkúva približne osem miliárd elektronických správ medzi 11-tisíc finančnými inštitúciami, pričom európske regulačné orgány majú významný vplyv na jeho činnosť.
Hypotetické obmedzenie prístupu amerických bánk k tomuto systému by však malo ďalekosiahle globálne dôsledky, zasahujúce aj európske finančné domy. Napriek tomu EÚ disponuje viacerými alternatívnymi prostriedkami na uplatnenie tlaku voči svojmu transatlantickému rivalovi.
Americkí technologickí giganti
Jedným z pravdepodobných, hoci stále teoretických cieľov Európskej únie sú americké technologické giganty. Spoločnosti ako Meta (vlastník Instagramu) a Google generujú obrovské príjmy z európskeho trhu.
„Európa disponuje širokým spektrom nástrojov na reguláciu veľkých technologických spoločností. Medzi ne patria dane z digitálnych služieb a online reklamy, ktoré sú predmetom dlhodobých transatlantických sporov,“ uvádza časopis The Economist. Podotýka, že čiastočne si za nízke daňové príjmy môže Európa sama, keďže umožnila Írsku a iným krajinám pôsobiť ako daňové raje v rámci EÚ.
Hoci implementácia takýchto opatrení vyžaduje jednomyseľný súhlas všetkých členských štátov, umožňuje flexibilné prispôsobenie regulačného tlaku a jeho postupné sprísňovanie v prípade potreby.
Okrem toho Európska komisia disponuje regulačnými právomocami, ktoré môžu negatívne ovplyvniť americké firmy. EÚ môže ukladať pokuty za protisúťažné praktiky alebo porušovanie pravidiel ochrany osobných údajov. Americké finančné spoločnosti už v súčasnosti čelia prísnejšiemu dohľadu, pričom európske inštitúcie sa zameriavajú najmä na spoločnosti ako Visa a Mastercard, ktoré dominujú na európskom platobnom trhu. Economist poznamenáva, že aj keď by Amerika mohla reagovať rovnakým spôsobom, v súboji o služby by pravdepodobne utrpela väčšie straty.
Zameranie sa na kritické tovary
Európa zohráva kľúčovú úlohu na globálnom trhu s farmaceutickými výrobkami, chemikáliami a pokročilou výrobou, predovšetkým v oblasti polovodičov. Holandská firma ASML, jediný dodávateľ najmodernejších zariadení na výrobu čipov, ktoré umožňujú výrobu polovodičov s veľkosťou sedem nanometrov alebo menej, poskytuje nenahraditeľný technologický prínos.
Dokonca aj pri výrobe menej pokročilých čipov s veľkosťou 14 nanometrov má ASML 90-percentný podiel na trhu. Obmedzenie exportu ASML by nebolo bezprecedentné – v roku 2023 Holandsko zakázalo predávať svoju najsofistikovanejšiu výrobnú súpravu Číne s tým, že vlani sa reštrikcie v oblasti exportu čipov ešte viac sprísnili.
Ak by EÚ obmedzila export týchto zariadení do USA, americký technologický sektor by utrpel vážne straty, najmä v oblastiach ako umelá inteligencia a cloud computing. Tento krok by však negatívne ovplyvnil aj samotnú Európu, keďže jej ekonomiky sú úzko prepojené s globálnym technologickým reťazcom.
Európa má pritom významný hospodársky vplyv aj na globálny trh s komoditami. Krajiny ako Švajčiarsko, Spojené kráľovstvo a Holandsko dominujú svetovému obchodovaniu s ropou, kovmi a obilím. Najväčšie kontajnerové prepravné spoločnosti – Maersk, MSC a CMA CGM – sú taktiež európske. Grécke spoločnosti zároveň kontrolujú približne tretinu všetkých ropných tankerov a viac ako pätinu globálnej flotily LNG podľa kapacity.
Obrana a vojenský tlak
Najsilnejšou, ale najmenej pravdepodobnou formou nátlaku, ktorú by EÚ mohla využiť, je oblasť obrany. Hoci sa Európa do veľkej miery spolieha na americkú vojenskú podporu v rámci NATO, EÚ disponuje strategickými aktívami, ktorých stratu si USA nemôžu dovoliť.
Americké sily sú napríklad závislé od európskych vojenských základní a strategických geografických oblastí, ako je takzvaná GIUK priepasť (priestor medzi Grónskom, Islandom a Spojeným kráľovstvom), ktorá je kľúčová pre monitorovanie ruských ponoriek. Ak by Európa obmedzila spoluprácu týmto spôsobom, umožnilo by to Rusku rozmiestniť viac rakiet na dosah amerických cieľov.
Azda najdôležitejším oporným bodom USA v Európe je Nemecko, kde je rozmiestnených viac ako 50-tisíc amerických vojakov. Zároveň sa predpokladá, že najmenej 40 percent americkej vojenskej aktivity v Nemecku podporuje operácie v iných častiach sveta. Strata európskej spolupráce by preto vážne obmedzila vojenské kapacity USA.
V minulosti už Európa demonštrovala schopnosť vyvíjať tlak v oblasti obrany. Napríklad v roku 1973 Británia odmietla povoliť Spojeným štátom využívať svoje základne pre špionážne lietadlá počas Jomkipurskej vojny. V roku 1986 niektoré európske krajiny zakázali USA používať ich letecké základne pri bombardovaní Líbye. V roku 2003 Turecko zabránilo USA využiť svoje územie na inváziu do Iraku, čím znemožnilo útok na Bagdad zo severu.
„Aj keď je pravdepodobnosť úplného prerušenia vojenských vzťahov nízka, EÚ môže stále vyvíjať tlak nenápadnými, ale účinnými spôsobmi, ako napríklad obmedzením prístupu na niektoré vojenské základne alebo znížením spolupráce v oblasti spravodajských informácií,“ píše Economist. Dodáva, že takmer všetky tieto kroky by mali v istom zmysle sebapoškodzujúci účinok aj pre európske krajiny, hoci v niektorých prípadoch menší než pre USA.
Ďalšie dôležité správy
